Približne každé piate dieťa na Slovensku prežilo MDD v chudobe
Približne každé piate dieťa na Slovensku prežilo MDD v chudobe

Vedeli ste, že na Slovensku pravidelne fajčí cigarety každé desiate dieťa? Viete, že Slovensko sa zaraďuje medzi vyspelé krajiny s najvyššou mierou pôrodnosti u dievčat do 19 rokov? Na druhej strane, počuli ste o tom, že slovenské deti patria medzi najaktívnejšie v cvičení a fyzickej aktivite? A vedeli ste aj to, že približne každé piate dieťa u nás žije pod hranicou chudoby?


 

Medzinárodná štúdia UNICEF „Blahobyt detí v bohatých krajinách“prezentuje v súčasnostinajaktuálnejšie dostupné porovnanie kvality života detí v 29 najvyspelejších krajinách sveta. Na základe skúmania ukazovateľov z viacerých oblastí, akými sú zdravie, vzdelanie, správanie a riziká či úroveň materiálneho blahobytu, sa podarilo získať obraz o tom, akožijú deti na Slovensku v porovnaní so svojimi rovesníkmi z iných vyspelých krajín.

 

Zo štúdie vyplývajú pre Slovensko nasledujúce dôležité fakty:  

 

·         Na Slovensku sa nedožije svojich prvých narodenín 6 z 1000 narodených detí. Miera detskej úmrtnosti patrí medzi najvyššie spomedzi vyspelých krajín. Je dvojnásobne vyššia ako v Českej republike. Väčšia úmrtnosť novorodencov je iba v Litve a Rumunsku.

 

·         Na druhej strane, deti na Slovensku patria medzi najviac chránené pred závažnými ochoreniami ako osýpky, detská obrna a tetanus. V oblasti imunizácie u detí vo veku od 12 do 23 mesiacov patrí Slovensku v celkovom meraní tretia priečka. K preventívnemu očkovaniu má prístup až 98% detí.

 

·         Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny s najnižšou mierou predškolskej dochádzky vo vyspelých krajinách. Až 23% detí vo veku od 4 do 6 rokov nechodí do predškolského zariadenia. Nižšiu dochádzku majú Poľsko, Grécko a USA.

 

·         Slovenskí teenageri sa vzdelávajú a nechcú ostať neaktívni. Viac ako 95% detí vo veku od 15 do 19 rokov pokračuje po skončení základnej školskej dochádzky v ďalšom vzdelávaní, alebo hneď nastupuje do práce. Pre porovnanie, v Španielsku ostáva bez ďalšieho vzdelávania a práce približne 13 zo 100 detí starších ako 15 rokov.

 

·         Medzi deťmi žijúcimi na Slovensku nie je výrazne rozšírená nadváha. Deti patria taktiež medzi najaktívnejšie v oblasti pravidelnej fyzickej aktivity. Nadváhu má iba 13 zo 100 detí (najnižšie číslo v rámci krajín bývalej V4 - pre porovnanie v Poľsku má nadváhu 17% detí)  a takmer štvrtina detí aktívne cvičí aspoň hodinu každý deň (napr. v porovnaní s Talianskom, kde sa venuje obdobnej fyzickej aktivite iba 8% detí).

 

·         Naše deti majú pravidelné skúsenosti s fajčením. Až jedno z 10 detí vo veku 11 – 15 rokov fajčí cigarety minimálne jedenkrát za týždeň. Toto percento je však v susedných krajinách (ČR, Maďarsko, Rakúsko) ešte vyššie.

 

·         Až 13% slovenských detí už skúsilo fajčiť aj marihuanu. V ČR je však situácia ešte závažnejšia. Marihuanu vyskúšalo počas ostatných 12 mesiacoch takmer raz toľko detí vo veku 11 – 15 rokov.

 

·         17% slovenských detí vo veku 11 – 15 rokov už bolo v živote aspoň dvakrát opitých. V porovnaní s deťmi z USA je to takmer trojnásobok. Celkovo sa Slovensko umiestnilo na 19 mieste.

 

·         Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou pôrodnosti u dievčat. Na svet privádza dieťa až 18 z 1000 dievčat vo veku od 15 - 19 rokov. Pre porovnanie, v Slovinsku je miera pôrodnosti u mladistvých takmer štyrikrát nižšia a v USA až takmer dvakrát vyššia. 

 

·         Deti na Slovensku majú skúsenosti s násilím, ktoré páchajú deti medzi sebou.  Takmer 40% detí vo veku od 11 do 15 rokov bolo zapletených do fyzickej bitky za ostatných 12 mesiacov a 27% detí tvrdí, že boli v škole šikanované (aspoň raz za uplynulé mesiace).

 

Detská chudoba na Slovensku sa rozmáha

Medzinárodné porovnanie UNICEF ukazuje aj to, že približne každému piatemu dieťaťu na Slovensku chýbajú veci, ktoré sú považované za úplne bežné. Tzv. UNICEF index detskej deprivácie ukázal, že až 19% detí na Slovensku nemá prístup k dvom alebo viacerým z celkovo 14 základných vecí a aktivít, medzi ktoré patria napr.: tri jedlá denne, čerstvé ovocie a zelenina každý deň, dva páry vlastných topánok, knihy a hračky vhodné pre daný vek a úroveň vedomostí, pravidelný prístup k voľnočasovým aktivitám (plávanie, hranie na hudobný nástroj, účasť na mládežníckych podujatiach), možnosť oslavovať špeciálne udalosti ako sú narodeniny či meniny, možnosť zúčastniť sa školských výletov a ďalšie položky.

 

Štúdia skúmala aj relatívnu mieru chudoby detí. Na Slovensku sa táto meria podľa štandardov EU SILC. Podľa najaktuálnejších výsledkov EU SILC 2011 žije na Slovensku v riziku peňažnej chudoby približne každé piate dieťa – t. j. 18,8% detí (mladších ako 18 rokov).

-         Na základe štandardov EU SILC sa za ohrozené chudobou považuje dieťa, ktoré žije v rodine, ktorej príjem je nižší ako 60% strednej hodnoty ekvivalentného disponibilného príjmu (tzv. národného mediánu, čo predstavuje ekvivalentný príjem, ktorý má k dispozícii domácnosť stojaca v strede pomyselného príjmového rebríčka).

-         Konkrétna hranica chudoby sa líši podľa veľkosti a zloženia domácnosti. V prípade typov domácností, ktoré sú chudobou najviac ohrozené, je hranica chudoby vypočítaná v súčasnosti nasledovne:

-    pri  dvojčlennej rodine, kde žije jeden dospelý a jedno nezaopatrené dieťa, je na úrovni čistého príjmu domácnosti 409,5 eur.

-   v prípade päťčlennej domácnosti, kde žijú 2 dospelí a 3 nezaopatrené deti, je na úrovni čistého príjmu domácnosti 756 eur. 

 

„Deti sú ohrozené chudobou oveľa viac ako dospelí. Riziko príjmovej chudoby celej populácie v súčasnosti predstavuje 13%, pričom u detí dosahuje až úroveň takmer 19%. Celú situáciu ešte výraznejšie zhoršuje aj súčasná ekonomická kríza. Svedčí o tom aj fakt, že v porovnaní s predchádzajúcimi meraniami EU SILC 2010 vzrástlo riziko príjmovej chudoby u detí o celé 2 percentuálne body, hovorí sociologička Zuzana Kusá, predsedníčka Slovenskej siete proti chudobe pri SAV.

 

Ako hodnotia kvalitu svojho života samotné deti?                   

Okrem kvantitatívnych štatistických ukazovateľov UNICEF v rámci napĺňania jedného zo základných princípov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je právo vysloviť svoj názor, skúmal u detí v jednotlivých krajinách aj subjektívne vnímanie spokojnosti so svojím životom. Tento ukazovateľ sa snaží reflektovať, ako deti vnímajú kvalitu svojho života a prostredia, v ktorom vyrastajú, a to podľa ich vlastných priorít, hodnôt a uváženia. Približne 83% detí na Slovensku je podľa ich subjektívneho vnímania spokojných so svojím životom, čím sa Slovensko spomedzi 29 krajín umiestnilo na 25. mieste. Zaujímavosťou však je, že v spodnej tretine rebríčka sa na základe subjektívneho hodnotenia spokojnosti detí s ich životom nachádzajú aj krajiny s vysokou mierou HDP ako Kanada, Nemecko či USA.  

 

Vplyv na spokojnosť so životom majú aj vzťahy, preto mali možnosť deti v rámci dopytovania ohodnotiť aj vzťahy so svojimi rodičmi. Na Slovensku sa 79% detí vyjadrilo, že majú bezproblémový vzťah so svojimi matkami. V prípade vzťahu s otcom je však toto číslo oveľa nižšie. Až takmer 39% detí považuje za komplikované hovoriť so svojím otcom.

 

S cieľom získať ešte lepší pohľad na život súčasných detí na Slovensku realizoval UNICEF Slovensko na konci roku 2012 kvalitatívnu sondu medzi deťmi o ich živote (výstupy z nej, ktoré vyjadrujú konkrétne názory detí a pohľad na rôzne aspekty života ich vlastnými očami, sú súčasťou prílohy).

 

Monitoring stavu života detí na Slovensku, dbanie o dodržiavanie ich práv ako aj otváranie verejnej diskusie v tejto oblasti patrí medzi priority Slovenského výboru pre UNICEF. „Práve porovnanie výstupov s inými krajinami nám ukazuje, že nie úroveň HDP, ale nastavenie národných a lokálnych politík môže mať najväčší pozitívny dopad na životy detí v danej krajine. Obzvlášť v čase krízy musíme byť obozretní a vo zvýšenej miere monitorovať váhu jej dopadu na životy detí a urobiť všetko preto, aby boli voči negatívnym následkom dostatočne chránené. Ak spoločnosť deťom neumožní naplno rozvinúť svoj potenciál, bude to mať ďalekosiahle následky pre budúcnosť celej krajiny,“ hodnotí Alexandra Draková, manažérka pre advokáciu a detské práva, UNICEF Slovensko.