|
||||
![]()
Niektoré mestá majú veľmi ťažký osud, ale je fascinujúce sledovať ich chuť žiť aj napriek problémom. Libanonské hlavné mesto Bejrút by vedelo rozprávať o tom aké je to postaviť sa niekoľko krát na nohy. Niekdajšia pulzujúca metropola Blízkeho Východu sa dnes pomaly, ale isto vracia na piedestál.
Promenáda tiahnúca sa niekoľko kilometrov pozdĺž Stredozemného mora nepripomína hrôzy, ktoré si muselo mesto v nedávnej histórii zažiť. Sem sa chodia ľudia prejsť, zabehnúť si, posadiť sa na sladký čaj alebo kávu a oddýchnuť si od ruchu veľkomesta, ktoré je vždy zapchaté autami. Symbolom promenády, ale aj mesta sú Holubičie skaly vhodené do vĺn mora. Nádherné skalnaté útvary vypracovala príroda, vietor a voda, ktorá je všade na okolo. Obchodná ulica Hamra patrí k výkladným skriniam Bejrútu. Podniky striedajú hotely, reštaurácie zase bary a núdza nie je ani o obchody a obchodné domy. Hamra večer ožíva a najmä cez víkendy je hlavným centrom zábavy a nočného života. Ak by sme po nej kráčali až nakoniec, dostali by sme sa na miesta, kadiaľ sa prehnala vojna a jej guľky tu dodnes ležia zabudnuté vo fasádach. Čierna stavby z betónu bola kedysi obchodným domom a stena stojaca pár metrov opodiaľ zase kostolom. Vojna si tu vybrala svoju daň, ale po 15 rokoch, kedy sužovala ulice mesta sa život do Bejrútu vrátil a ľudia sa tešia zo života. Po takom niečom čo prežili si vedia vychutnať každý deň. Ulice centra mesta sa lúčovito zbiehajú k námestie Nemjeh s hodinovou vežou. Okolo hliadkujú vojaci, pretože na námestí sídli libanonský parlament. Z kostola sv.Juraja sa ozýva hlas patriarchu, ktorý tu v nedeľu prišiel odslúžiť omšu. Nádherné fresky v kostole upútajú svojimi farbami, ale pri pohľade bližšie človek zistí, že aj oni sú prevŕtané guľkami. Večer sú ulice plné domácich, ktorí si sem prišli s priateľmi vyfajčiť vodnú fajku a pozhovárať sa. Stačí prejsť za roh a za ruinami niekdajšieho rímskeho mesta sa stretávajú náboženstvá. Vedľa veľkej maronitskej katedrály stojí nová mešita Al Amín, známa aj ako mešita Rafíka Haríriho, postavená na počesť zavraždeného premiéra, ktorý prišiel o život na sv.Valentína v roku 2005. Mešita je nádherná, zhotovená z lokálneho kameňa slabožltej farby, tak aby s jej stenami kontrastovali modré kupole. Ani interiér nie je obyčajným, ale pripomína malé múzeum. V stane vedľa stojí provizórny hrob spomínaného premiéra kam mu každý deň nosia čerstvé kvety. Vonku sa otvára rozsiahly priestor. Kedysi tu bolo živé námestie Martýrov, ale keďže priamo ním prechádzala vojnová línia, nezostalo z neho takmer nič. Len ticho, prázdno a rozstrieľaná socha, ktorú tu nechali ako memento toho čo sa tu prihodilo. Bejrút nezabudol na minulosť, ale viac ako dozadu, hľadí do budúcnosti, pretože verí, že tá mu konečne prinesie šťastie.
FOTO: Tomáš Kubuš ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
||||
|