Starý Muskat leží roztiahnutý v údolí nad ktorým sa dvíhajú ostré, šedivé štíty hôr. Boli doby kedy sa k nemu dalo dostať len z mora, ale dnes ho už pretkáva niekoľko ciest. Nízke, snehobiele domy lemujú cesty a nikde nesmie chýbať kvet, či aspoň strom či palma. Najkrajšie upraveným priestorom je samozrejme obrovské námestie, ktoré ústi k palácu ománskeho sultána Kábusa. Svojimi pestrými farbami nesmierne kontrastuje s okolitými horami aj bielymi domami. Nad palácom veje ománska vlajka, ktorá sa bez zastavenia trepotá vo vetre. Neveľkú zátoku strážia z oboch strán nádherné, kamenné pevnosti, ktoré si pamätajú éru portugalskej nadvlády nad krajinou. Ťažko povedať či je krajšia al-Miraní alebo oproti stojaca al-Džalalí, ale jedno je isté a to, že sem obe patria. Sú zrastené s kopcami akoby tu boli už dávno predtým keď sa uvažovalo o založení mesta. Najživšou štvrťou Muskatu je Ruwi s prezývkou „malá India“ kvôli mnohým Indom, ktorí tu našli svoj domov, ale najpríťažlivejšia časť mesta nesie meno Mutrah. Tiahne sa pozdĺž pobrežia a obtáčajú zátoku, kde kotví niekoľko rybárskych člnov a veľkých „pirátskych“ lodí. Vždy skoro ráno sa rybári vrátia na breh s úlovkom a krytá rybia tržnica začne ožívať. Zbehnú sa sem ľudia z celého mesta, pretože vedia, že tu nájdu najčerstvejšie a najlepšie ryby aké môžu dostať. Na pultoch, ale aj na zemi pristanú krevety, malé červené ryby, mečiare so špicmi ostrými ako britva a nie je problém tu dokonca zohnať aj malého či veľkého žraloka. Za vysokým minaretom mešity a altánkom s pozlátenou kupolou je vstup do miestneho bazáru. Všade rozvoniava kadidlo, ktoré krajinu preslávilo už v staroveku a zovšadiaľ na človeka útočia vône či exotický tovar. Muži kráčajú v bielych tradičných dišdašách s čiapočkou na hlave a ženy si v šatke ukrývajú vlasy a niektoré dokonca celú tvár. Väčšina obchodníkov predáva vo svojich obchodoch, ale niektorí sa s tovarom túlajú bazárovými uličkami a ponúkajú ho okoloidúcim. V čajovni sedia starší muži a pri popíjaní silnej kávy či čaju s mliekom sledujú život svojho bazáru. Kadidlo si na pamiatku kúpi takmer každý. Doma mu totiž už navždy bude pripomínať chvíle strávené prechádzkami ománskeho Muskatu.

Foto: Tomáš Kubuš