Ako každé tuniské mesto, aj Mahdia je rozdelená na dva svety. Jeden je nový, plný moderných domov a obchodov, ten druhý, príťažlivejší v sebe nesie starobylosť a krásu ošarpaných ulíc.

Do starého sveta vedie kamenná brána Skifa el-Kahla, pred ktorou neustále postávajú typické žlté taxíky a vejú červeno-biele tuniské vlajky. Pod ťažkou kamennou klenbou sa ukryl pred slnkom, roztiahnutý bazár plný všakovakých obchodíkov. Predavači len sedia vedľa svojho tovaru a okom sledujú každého kto ide okolo. Žiadne nútenie do predaja, žiadne popoťahovanie za rukáv a presviedčanie, že oni majú to najlepšie na svete. Kto chce, ten sa zastaví.

Uličky Mahdie sa chvália svojou ošarpanou krásou. Niekde omietka opadla, inde si ešte drží snehobiely náter, ktorý tak nádherne kontrastuje s okenicami či dverami slabomodrej farby. Len vstupy do mešít majú zelenú farbu, aby ľudia v úzkej uličke, z ktorej nie je vidieť minaret vedeli, že sú na mieste. Nízky biely minaret zdobí zašpicatená strieška pokrytá zelenými dlaždicami. Dodáva starému mestu akúsi orientálnu jedinečnosť. Uličky sa otvoria do námestia, kde stojí nenápadný dom. Za jeho stenami dýcha aristokratický príbytok minulého storočia, ktorý je dnes múzeom.

Na pobreží je akoby porozhadzovaných, niekoľko kúskov starých hradieb. Zanechali ich po sebe Fatimidovci ešte v 10.storočí, kedy bola Mahdia hlavným mestom ich obrovskej ríše siahajúcej od Atlantiku až po Červené more. Hradby sa tiahli  od dnešnej Veľkej mešity až po najvýchodnejší výbežok Cap d´Africa.

Na výbežku stojí aj pevnosť Borj el-Kebir, ktorá neodmysliteľne dotvára panorámu mesta. Kamenné nádvorie je prázdne, ale prechádzka po hradbách ponúka pekné výhľady nielen na more, ale aj na starú medinu pod nami.

Pri cintoríne odpočíva niekoľko farebných rybárskych člnov a počas poludňajšej siesty sa len občas mihne niekto v uliciach medzi domami. Vysoký minaret nás doviedol naspäť do centra mestečka, kde muži obsadili malé námestie a zaplavili ho stoličkami. Aj takto môže vzniknúť kaviareň pod šírym nebom, kde sa ľudia stretávajú. Viac než čaj sa tu popíja káva a sem - tam si zapália aj vodnú fajku.

Vonku, za pomyselnou hranicou starého mesta, je svet zase o niečo uponáhľanejší a hlučnejší. Obyvatelia Mahdie vedia, že ak chcú pokoj, stačí prejsť bránou.

Foto: Tomáš Kubuš