Kocúr verzus mačka

Či pes, či mačka, je to jedno. Minimálne Petre Moncmann, ktorá je psíčkarka aj „mačiarka“ v jednom. „V pohode si ľahnem do postele so psom na jednej ruke, kým mačka sa mi rozloží na druhej,“ opisuje. V prípade mačiek však radšej volí kocúrov. „Raz som priniesla domov mačku, ktorá sa namotala na exmanžela. Ale tak, že keď si išiel ľahnúť do horúcej vane, šla za ním. Nakoniec skončila u známych, po incidente, kedy si medzi nás ľahla do postele a zo žiarlivosti ma drapla do tváre. Vtedy som povedala dosť!, s mačkami sme skončili.“

Ťažšie zvládnuteľné

Tým, že liečia psi, sa už roky zaoberá canisterapia. Ale o tom, že liečia aj mačky, sa veľa toho nevie. Ďalšieho človeka, ktorý sa zaoberá felinoterapiou na Slovensku, Petra Moncmann nepozná. Aj v susednej Českej republike je podľa jej informácií len jeden nezávislý klub, ktorý vydáva felinoterapeutické certifikáty. Petra Moncmann pripúšťa, že dôvodom môže byť aj to, že v porovnaní so psami sú mačky ťažšie zvládnuteľné. Ona má doma troch kocúrov, z nich však len jedného považuje za felinoterapeuta. Je presvedčená o tom, že lieči. Prečo len on? „Asi to zapríčinila dcéra, ktorá ho nosila na rukách od najmenšieho mačiatka. Mojkala ho, plakala do kožúška a on sa vďaka tomu naviazal na ľudí.“  Tohto kocúrika dnes navštevujú ľudia s rôznymi ochoreniami. „Pomohol dcérinej kamarátke pri resocializácii, mala problémy s drogami a po liečení trpela depresiami. Pár dní u nás prespávala s kocúrom v posteli a napriek tomu, že je silná alergička, ani raz nekýchla.“

Pradie a lieči

Sama Petra oceňuje liečebné schopnosti svojich zvierat, nakoľko jej lekári diagnostikovali cystu na mozgu, ktorá jej spôsobuje napríklad epileptické záchvaty. Vraví, že to majú podelené. V prípade fyzického ochorenia alebo spomínaného záchvatu, sú to práve psi, ktorí k nej prídu. „Mačky vedia, že epilepsiu nevedia liečiť, vtedy sa radšej porozliezajú. Na rad prídu, ak mám zlú náladu, pretože psi zas vtedy vedia, že toho veľa neurobia.“ To však neznamená, že mačka nevie predvídať epileptický záchvat. Naznačí ho tým, že sa bojí a utečie ako pred búrkou. Objaví sa znova až po záchvate, keď už pes odíde so znamením: „Panička je v bezpečí“. Mačka totiž lieči tým, že sa človeku, u ktorého zacíti ponurú náladu, úzkosť alebo depresiu, uloží do lona. Vibrácie z jej pradenia sa rozširujú do celého tela a upokojujú. Je vedecky dokázané, že pradenie znižuje krvný tlak a pohľad na spiacu mačku odburáva stres.

Každý je iný

Petrin najmladší kocúr je tzv. IT-čkár. Laptop – to je jeho. „Koľkokrát sa mi stane, že nechám zapnutý chat, keď si idem zaliať kávu a on si zatiaľ pochatuje s mojimi kamarátkami. Stredný – felinoterapeut je zas absolútne nepoužiteľný pre praktický život. Pred piatimi rokmi nám spadol z balkóna, pred polrokom zasa zo skrine a vybil si dva zuby. Najstarší kocúrik sa zas prejavuje ako typická dedinská mačka so svojim teritóriom na pavlači, kde si musí urobiť kolečko, až potom sa vráti spokojný naspäť.“

Tri mýty o mačkách

Nedá sa vychovať- „Dá sa vychovať,“ hovorí animoterapeutka a dopĺňa, že mačka sa dokonca dá vycvičiť na niekoľko povelov, ale „ak sa zatne, skončili ste“. „Náš felinoterapeut mal prednedávnom predviesť v televízii, čo vie, ale nič z toho nebolo, lebo skrátka „nefungoval“. Jednoducho nemal náladu.“

Ľahko a zaručene prenáša choroby– Nie je to pravda. Ak je o mačku postarané, je zaočkovaná a bytová, nie je podľa slov Petry Moncmann hrozbou ani pre tehotné ženy, pretože sa nevráti domov s toxoplazmózou.

Je hlúpa- ďalší nepravdivý mýtus, ktorý sa šíri okolo mačiek. O tom, že hlúpe nie sú, svedčí Petrina skúsenosť. „Máme troch kocúrov. Každý jeden reaguje na svoje meno, na svoj privolávací zvuk, na povely ako „nesmieš“ a každý má svoje záujmy.“