Pochopením súladu tradícií a prirodzených stravovacích návykov však pôst môže pomôcť nielen vášmu telu, ale i duchu.
Popolcovou, Škaredou či Krivou stredou sa skončilo fašiangové obdobie, keď sa konala väčšina svadieb, plesov a karnevalov, ktoré v stredovekých mestách organizovali najmä mäsiarske cechové združenia. Skončil sa aj čas zabíjačiek a nadišiel čas dať zbohom mäsu, čo vo svojom pomenovaní nesú samotné fašiangové oslavy - „carne vale" (rozlúčka s mäsom).

Názov dňa "Popolcová streda" pochádza zo zvyku páliť palmy, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu našich predkov, čiže sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Stále je zvyk hovoriť, keď človek urobí chybu, že si teraz "sype  popol na hlavu", aby napravil čo spôsobil a pokazil a vyprosil si tak od Pána Boha odpustenie.

V poslednú fašiangovú nedeľu sa symbolicky „pochovala basa" a miestni chlapci sa zvykli ešte posledný raz prejsť s hudbou dedinou, aby na poslednú zábavu vyzbierali klobásy, slaninu, vajcia a koláče. Po fašiangoch bohatých na jedlo a zábavu prichádza najdlhšie obdobie pôstu v roku, ktoré trvá až do Veľkonočnej nedele. Pravidlám pôstu sa zvykol prispôsobiť nielen domáci jedálny lístok, ale aj každodenný život v rodine a v celej komunite.

Štyridsaťdňový pôst

Prísny pôst, ktorý sa dodržiaval na Veľký piatok, pôvodne trval symbolických štyridsať hodín - tak dlho, ako ležalo telo Pána v hrobe. Postupne sa predĺžil na štyridsať dní, na pamiatku obdobia, ktoré Ježiš strávil na púšti a postil sa. Tento štyridsaťdňový pôst bol zavedený už v apoštolskej dobe na začiatku 4. storočia a následne sa začal zachovávať u všetkých kresťanov. Jeho porušenie sa napríklad v Poľsku trestalo vytrhaním zubov a cisár Karol Veľký ho nariadil trestať sťatím. Po rozdelení kresťanskej cirkvi na východnú ortodoxnú a západnú rímskokatolícku, však u rímskych katolíkov dochádzalo k postupnému zmierňovaniu a skracovaniu pôstov a v roku 1969 Pavol VI. upravil cirkevné nariadenia týkajúce sa pôstu. Podľa tejto apoštolskej konštitúcie veriaci starší ako štrnásť rokov sa až do svojej smrti musia zdržovať od mäsa vo všetky piatky.

Všetci dospelí veriaci sa do dovŕšenia päťdesiateho deviateho roku svojho života musia postiť na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. Tento pôstny poriadok nikoho neviaže v prípade, ak by bolo vážne ohrozené jeho zdravie alebo spôsobilosť pracovať. Oficiálne sa tak ustúpilo od dodržiavania bezmäsového pôstu, napriek tomu staršie generácie u nás dodnes zachovávajú značný počet pôvodných pôstnych ustanovení a postia sa aj na Štedrú večeru, Bielu sobotu a každý piatok v týždni, zatiaľ čo mnohí z mladšej generácie ani netušia, o čom tu píšem. Štyridsaťdňový pôst sa začína Popolcovou stredou - stredou v siedmom týždni pred Veľkou nocou (medzi 14. februárom a 31. marcom) a netrvá štyridsať dní, ako by ste očakávali. K štyridsiatim dňom sa dopracujete, len ak odpočítate nedele, alebo ak ho počítate len do poslednej pôstnej nedele - do Kvetnej nedele.

Postilo sa takmer polovicu roka

Jedenie bolo u nás počas roka regulované nielen dostupnosťou jednotlivých potravín, ale tiež cirkvou predpísanými sviatkami a pôstnymi obdobiami. Okrem pôstu pred Veľkou nocou sa prísny pôst zaviedol aj v tridsaťdňovom období pred Vianocami - v advente a počas „suchých dní", ktoré sa svätili začiatkom každého štvrťroka - po svätej Lucii v decembri, po prvej jarnej pôstnej nedeli, po svätodušnom sviatku v lete (päťdesiat dní po Veľkej noci) a na jeseň po sviatku Povýšenia kríža (14. 9.).

Okrem toho sa dodržiavali štyri prísne jednodňové pôsty - vigílie (pred Narodením Pána, pred Zjavením Pána, na Bielu sobotu a v sobotu svätodušnú), ako aj každý týždeň sa opakujúce pôsty vyhlásené na stredu, piatok a neskôr aj v sobotu. Stredajšie alebo piatkové pôsty sa síce zachovali v závodných a školských jedálňach aj počas socializmu vo forme múčnych menu, ale keby bol býval dostatok mäsa na trhu, tak by komunisti v rámci boja s cirkvou a jej prežitkami určite najradšej nariadili ich úplné zrušenie.

Pôst má veľkú tradíciu medzi kresťanmi, ale o jeho prospešnosti sú presvedčení aj ľudia, ktorí uprednostňujú zdravý životný štýl a návrat k prírodnej strave. Má aj duchovný rozmer, pri pôste máme možnosť stotožniť sa v duchu s ľuďmi, ktorí nemajú možnosť výberu, lebo ich chudoba, prípadne choroba, im takúto možnosť nedovoľuje. V tomto pohnutom období vojny na Ukrajine sa aspoň takto môžme priblížiť ich trápeniu a poslať im energiu, aby sme im aspoň takto posilnili ducha.

Tak či tak, pôst je tradícia, ale určite nie je prežitkom!