Je pochopiteľné, že keď dieťa ochorie, má teploty alebo horúčky, je malátne, uplakané, odmieta stravu a je evidentné, že trpí, každý rodič by dal modré z neba za to, aby sa jeho drobcovi čím skôr uľavilo. Ibaže modré z neba nelieči, na rozdiel od liekov. Treba rýchlo predpísať antibiotiká, pretože minule mu rýchlo zabrali, určite pomôžu aj teraz! Alebo nie?!

Kedy je potrebná antibiotická liečba

V prvom rade platí, že antibiotiká zaberajú na choroby spôsobené baktériami. Väčšinu ochorení, ktoré sprevádza nádcha a kašeľ spôsobujú vírusy a antibiotiká na ne nezaberajú.

Dieťa, ktoré chodí do detského kolektívu, býva prechladnuté a sopľavé aj 6 alebo 8-krát do roka. Úplne najmenšie deti, ktoré práve začali chodiť do jaslí alebo škôlky, aj častejšie. Ide o prirodzený proces budovania a posilňovania imunitného systému. Nasadzovanie antibiotickej liečby je v týchto prípadoch kontraproduktívne, pretože vo väčšine prípadov ide o vírusové infekcie.

Ak výtok z nosa a kašeľ trvajú viac ako desať dní, alebo ak má dieťa horúčku (nad 39°C), ktorú sa nedarí znížiť, vtedy môže ísť o bakteriálnu infekciu a antibiotiká môžu byť potrebné. To však musí posúdiť pediater, ideálne aj s pomocou CPR vyšetrenia kvapky krvi.

Bolesť hrdla býva tiež zvyčajne spôsobená vírusmi, a preto si nevyžaduje antibiotickú liečbu. Lekár však na základe vyšetrenia môže navrhnúť urobiť výter, aby sa vylúčila prítomnosť streptokokovej infekcie. Ak sa preukáže prítomnosť streptokoka, lekár predpíše antibiotiká.

Komplikácie spôsobené antibiotikami

Preventívne podávanie antibiotík nepomáha k lepšiemu zdraviu, naopak, môže viesť k infekciám vyvolaným rezistenciou na baktérie kvôli nadužívaniu antibiotík. Užívanie antibiotík môže spôsobiť aj črevné problémy a iné nežiaduce vedľajšie účinky.

Ak sa u vášho dieťaťa objaví hnačka, krvné zrazeniny alebo iné nežiaduce účinky pri užívaní antibiotík, ihneď informujte svojho lekára.

Je opakovane preukázané, že nevhodné alebo časté užívanie antibiotík oslabuje prirodzenú obranyschopnosť detského organizmu. Je potom náchylnejšie na choroby a vzniká začarovaný kruh, kedy ide z jednej choroby do druhej, pediater predpisuje stále silnejšie antibiotiká so širším spektrom účinkov, ktoré pomáhajú bojovať s baktériami, ale zároveň v tele likvidujú aj dobré baktérie, ktoré sú súčasťou imunitného systému.

Ako správne užívať antibiotiká

„Každá liečba antibiotikami by mala byť doplnená vhodnými probiotikami. Majú viacero benefitov, aj toto je dôvod, prečo by sa na ne nemalo  zabúdať,“ upozornila farmaceutka Kristína Malíková. „Samozrejme, treba dbať na dodržiavanie režimových zásad a nepodávať probiotiká skôr, ako po troch hodinách od antibiotík,“ dopĺňa Malíková.

O tom, akú stravu alebo nápoje nie je vhodné dieťaťu podávať počas antibiotickej liečby, sa tiež treba poradiť s lekárom alebo s lekárnikom. Niektoré látky totiž môžu navzájom reagovať nežiaducim spôsobom, a to buď tlmiť ich účinok, alebo naopak posilňovať účinky, ktoré posilniť netreba.

Z choroby do choroby

Opakujúce sa infekcie sú vyčerpávajúce nielen pre rodičov, ale hlavne pre detský organizmus. Mnoho rodičov sa okrem bežných „soplíkov“ a „kašlíka“ trápi napríklad s opakovaným zápalom stredného ucha svojej ratolesti.

Je na posúdení lekára, či nastaví antibiotickú liečbu a ak áno, či bude lokálna (v podobe kvapiek alebo krému), alebo širokospektrálne. „U nás začali problémy s uchom minulý rok okolo Vianoc a potom bol syn na ušnom pomaly častejšie ako v škôlke. Trvalo to takmer pol roka. Ucho ho často bolelo, plakával, nevedel spať, čiastočne prestal počuť, všetci sme už boli na nervy. Raz, keď sme znova museli ísť na ušné, jeho lekárku zastupovala iná a tá zmenila antibiotiká na lokálne a hlavne nám poradila, aby sme malému dávali aj lieky od bolesti. No a zázrak! Problémy s uškom do troch dní prestali a odvtedy sa, našťastie, nezopakovali,“ podelila sa o svoj príbeh Veronika, mama 6-ročného Tomáša.

Od tohto zážitku ešte viac dbá o to, aby mal jej syn pestrú stravu a aby všemožne podporovala jeho imunitu. „Musí veľa chodiť von, musí dostatočne dlho spať a užíva aj detské betaglukány. Dúfam, že najbližších niekoľko rokov nebude musieť mať antibiotiká, pretože bol po nich oslabený ako mucha,“ dodala Veronika.

Pozor na zdroje informácií

To, akú liečbu potrebuje malý pacient, vie najlepšie posúdiť lekár. Vysoko neodporúčame vyhľadávať si informácie na internete alebo v rôznych rodičovských skupinách a podľa toho nasadiť lieky. Jedinou rozumnou cestou je konzultácia s lekárom. Od doby covidovej mnoho lekárov uprednostňuje prvú konzultáciu po telefóne. Na základe príznakov a toho, ako pozná svojho malého pacienta, dokáže nastaviť vhodnú liečbu aj na diaľku. Prípadne povie, aby ste s dieťatkom prišli na vyšetrenie.

„Pokiaľ ide o problém, ktorý sa dá riešiť voľnopredajnými liekmi, okrem lekára je možné poradiť aj s lekárnikom. Cesta do lekárne s chorým dieťaťom je však pre matku neraz náročná. Existuje však služba, kedy vie farmaceut konzultovať s rodičom aj po telefóne,“poradila Kristína Chabadová, predsedníčka OZ Medicamentum, ktoré zabezpečuje bezplatné doručovanie liekov na predpis až domov.  „Rovnako tak je možné lieky na predpis, ktorými antibiotiká sú, doručiť rodičom malého pacienta až domov, a to spolu s probiotikami či ostatnými liekmi, ktoré má užívať,“ pokračuje.

Znižuje sa tak riziko, že sa infekcia bude z malého pacienta šíriť ďalej, prípadne, že sa dieťatko v lekárni plnej chorých ľudí nakazí niečím iným. „Mnohým rodičom, ktorí majú choré dieťa, prípadne majú viacero detí a choré z nich je iba jedno, služba doručenia liekov na predpis až domov a telefonická konzultácia s farmaceutom uľahčuje život. Nemusia merať cestu do lekárne a sústredia sa výhradne na pohodlie a liečbu malého pacienta,“ uzavrela K. Chabadobá.