|
||||
![]() Zistili vám z krvi nižšiu hladinu železa či rovno anémiu? Môže ísť o príznak dlhého kovidu. Alebo opačne. Ak trpíte dlhým kovidom, mohli by ste si dať zmerať hladinu železa v krvi. Podľa novej štúdie uverejnenej začiatkom marca v Nature Immunology totiž tieto dva ukazovatele súvisia a tento poznatok vám môže výrazne pomôcť v zmiernení spoločných príznakov ako je únava, slabosť či nechutenstvo. Konkrétne: Výskumníci z University of Cambridge po dobu jedného roka zhromažďovali vzorky krvi od pacientov s ochorením Covid-19 a kontrolnej skupiny zdravých. U hospitalizovaných sa ukázalo, že vysokú hladinu zápalu počas akútneho ochorenia sprevádzala porucha metabolizmu železa. To spolu so zvýšenou hladinou hormónu hepcidínu regulujúceho železo viedlo k zníženiu hladiny železa v krvnom sére.
Nutričná imunitaTíto účastníci mali tiež zvýšenú koncentráciu zásobného proteínu železa feritínu, ktorá zostala vysoká až 180 dní po infekcii, čo svedčí o pokračujúcom zápale a zadržiavaní železa v bunkách. Naopak, hladiny železa v sére účastníkov boli počas akútnej infekcie nízke a v najťažšie postihnutej skupine také zostali až do 270. dňa po infekcii. Ako týmto výsledkom vzhľadom na hladinu železa a príznaky tela rozumieť?
Železo je najhojnejšie zastúpeným stopovým prvkom v ľudskom organizme. „Dospelý človek má v tele približne 3-4 gramy železa viazaného v rôznych zlúčeninách. Ďaleko najväčší podiel železa sa viaže v hemoglobíne, ktorý v červených krvinkách slúži na prenos kyslíka, alebo v rôznych formách, ktoré sú súčasťou jeho kolobehu, zahŕňajúceho tvorbu a degradáciu hemoglobínu a červených krviniek, vrátane zásob železa,“ hovorí docent Mgr. Peter Polčic, PhD. z Katedry biochémie Prírodovedeckej fakulty UK a dodáva, že zvyšok železa je súčasťou mnohých bunkových enzýmov. Tie zohrávajú úlohy v početných bunkových dejoch ako sú napríklad bunkové dýchanie, alebo syntéza a oprava DNA. Ako osvetľuje biochemik, organizmus so železom za normálnych okolností veľmi efektívne hospodári. Čo v prípade, ak niekde v tele chýba alebo ho je priveľa? „Najdôležitejším zistením je, že u ľudí s dlhým covidom pozorovali pretvávajúce zníženie hladiny železa v sére a z toho vyplývajúcu anémiu,“ hovorí docent Polčic. „Ovplyvnenie ukladania železa a zápalom indukovaná anémia je pomerne bežnou situáciou pri mnohých ochoreniach. Má sa zato, že účelom je potlačiť množenie patogénnych mikroorganizmov, ktoré pre svoj rast potrebujú železo. Tento jav sa označuje ako nutričná imunita. V prípade long kovidu z nejakých dôvodov takáto anémia pretrváva dlhodobo,“ mieni.
Stačí miligram„Veľká väčšina železa sa recykluje dookola. Na doplnenie jeho strát potrebujeme denne prijať asi 1 mg železa. Mierne zvýšené nároky na príjem majú deti v období rýchleho rastu alebo ženy v reprodukčnom veku, ktoré potrebujú kompenzovať dôsledky menštruácie. V normálnej diéte je obvykle železa dosť,“ dodáva. Jeho nedostatok sa môže prejaviť práve anémiou a v tejto situácii Peter Polčic radí ho v strave dopĺňať. „Naopak, pri vysokom príjme železa hrozí otrava, ktorá sa prejavuje nevoľnosťou, vracaním, hnačkami alebo zápchou. Obvykle k nej dochádza pri nadmernej suplementácii, najčastejšie ak deti omylom zjedia doplnky potravy obsahujúce železo pre dospelých. Popísané sú aj prípady smrteľnej otravy dospelých po úmyselnom požití obrovských dávok takýchto tabliet,“ vystríha na obozretnosť.
Srdciari inak V prípade uvádzanej štúdie bol podľa vedcov problém ani nie nízka hladina železa celkovo v tele, ale spôsob, ako sa rozkladá. Ako možno tento stav zvrátiť, keďže doplnenie sa na prvé počutie nezdá dobrým riešením? „Nedostatok železa spôsobujúci anémiu pri dlhom kovide skutočne nie je spôsobený celkovým nedostatkom železa, ale jeho nadmerným ukladaním a nedostatočným uvoľnovaním. Zaujímavé je pozorovanie, že k tejto situácii dochádza zriedka u ľudí s ????-talasémiou, dedičným ochorením spôsobujúcim defektnú tvorbu hemoglobínu alebo u pacientov po zlyhaní srdca. U oboch týchto skupín je pravdepodobnou príčinou zníženého výskytu anémie spôsobenej kovidom terapeutická suplemetácia železom. Toto naznačuje, že suplementácia by aspoň čiastočne pomôcť mohla,“ domnieva sa odborník.
Ako však dodáva, niektoré prírodné či syntetické látky schopné ovplyvniť hepcidín – hormón regulujúci železo – by mohli zaberať na zápalové poruchy s hospodárením tohto stopového prvku. „Niektoré sú už dokonca aj v klinických skúškach,“ uzatvára. |
||||
|