Keď si spomeniete na svoje leto z detstva, spomienky sú väčšinou takmer lyrické, občas tak podobné ako v knihe Martina Rázusa Maroško. Možno si spomeniete na grilovačku, spev cikád, poryv vetra a maslový rožok s paprikou, ktorý ste jedli na deke na kúpalisku. Tieto spomienky, ktoré sa viažu na určité miesta, zvuky a vône majú, priznajme si, istý nádych nudy. A práve tá priniesla mnohé detské objavy, pocity či nálady, ktoré sa s nami niesli až do dospelosti.

Autorka článku z New York Times sa zamyslela nad tým, ako funguje dnešný svet, ktorý núti rodičov neustále napĺňať ich čas a zabezpečiť ho tak, aby nezažili pocit nudy. Ako spomenula Erin Westgateová, odborná asistentka psychológie na Floridskej univerzite, nuda je kultúrne stigmatizovaná, a to najmä v Spojených štátoch. Často sa tam totiž hovorí, že sa nudia len nudní ľudia. Keď sa však zamyslíte, platí to aj v našich končinách.

Najnovšie výskumy naznačujú, že nuda môže byť v skutočnosti cennou a nevyhnutnou súčasťou vývoja dieťaťa. Erin Westgateová zdôraznila, že „nuda je normálna a zdravá emócia“. Prirovnala ju ku kontrolke na prístrojovej doske auta, ktorá signalizuje, že aktuálna činnosť nie je dostatočne pútavá alebo zmysluplná. „Nuda poskytuje deťom cenné informácie, ktoré naznačujú, že potrebujú zmenu prostredia alebo činnosti,“ uviedla Erin Westgateová.

Rodičia pritom v tejto kľúčovej úlohe orientovať sa v nude zohrávajú dôležité miesto. Rozvíjaním toho, čo doktorka Westgateová nazvala „väčšou emocionálnou granularitou“, môžu rodičia pomôcť mladším deťom pri rozlišovaní rôznych emócií. Môžu sa napríklad naučiť rozlišovať medzi pocitom smútku a pocitom nudy. Táto technika, ktorú psychiater Dan Siegel nazval „pomenuj to, aby si to skrotil“, umožňuje deťom efektívne identifikovať a komunikovať svoje emócie.

Na druhej strane stojí ale zaneprázdnenosť rodičov a ich rýchle riešenia v boji proti nude. Digitálna doba prináša so sebou nežiaduce účinky. Psychologička Erin Westgateová varuje pred spoliehaním sa na obrazovky či už v smartfónoch alebo televízoroch. Zdôraznila, že hoci môžu poskytnúť okamžité uspokojenie a rozptýlenie, nevyžadujú si veľa úsilia a bránia rozvoju kreativity a schopnosti riešiť problémy. „Namiesto toho by rodičia mali svoje deti viesť k činnostiam, ktoré si vyžadujú aktívne zapojenie a podporujú zmysluplné zážitky.“

Takže, keď vaše dieťa nabudúce vysloví slová: „Nudím sa,“ považujte to za príležitosť na rast a objavovanie, píše Catherine Pearsonová. „Prijmite nepohodlie a podporte ich v objavovaní ich vášní. Tým, že dovolíte existenciu nudy, umožníte svojmu dieťaťu odhaliť svoj skrytý potenciál a vydať sa na cestu sebapoznávania, ktorá bude formovať jeho budúcnosť.“