|
||||
![]() Kašeľ nie je choroba, ale príznak. Netreba ho však podceňovať. Čo nám dokáže povedať? Stupnica od jemného vytrvalého odkašliavania až do prudkého dráždivého kašľa, ktorý nám ide „roztrhnúť pľúca“. S chladnejšími dňami a vyšším výskytom infekčných ochorení nadobúda „kašľový koncert“ v našom okolí na rozmanitosti aj intenzite. Napriek tomu, že kašeľ nie je ochorenie, ale len príznak iných ochorení, nemali by sme ho bagatelizovať a podceňovať. Prečo kašleme?
Kašeľ je prirodzený obranný reflex organizmu, ktorého centrum sa nachádza v predĺženej mieche. Kašľom sa telo usiluje očistiť dýchacie cesty, udržiavať ich priechodné a odstraňovať z nich patologické produkty a cudzie telesá. Kašeľ zaniká spolu s príčinou dráždenia, prípadne s krátkym časovým oneskorením.
Dráždenie dýchacích ciest: Býva spôsobené infekciami dýchacích ciest. Pri infekčných zápaloch v riasinkovom epiteli dolných dýchacích ciest sa zvýši tvorba hlienov, ktorých sa organizmus zbavuje kašľom.
Medzi najčastejšie infekcie dolných dýchacích ciest patria akútne aj chronické zápaly priedušnice a priedušiek vírusového a bakteriálneho pôvodu, ktoré môžu pri nedostatočnej liečbe prerásť do zápalu pľúc a pohrudnice.
Kašeľ sprevádza aj ochorenia horných dýchacích ciest- vírusovú nádchu, akútne a chronické bakteriálne faryngitídy (zápal hltana) a laryngitídy (zápal hrtana).
Kašeľ býva sprievodným javom iných závažných infekcií: čierny kašeľ, osýpky, tuberkulóza pľúc a pod.
Epitel povrchu slizníc dýchacích ciest neustále produkuje malé množstvo hlienu. Ak sa do organizmu dostanú vírusy, baktérie, dráždivé, či nebezpečné látk,receptory horných aj dolných dýchacích ciest reagujú zvýšenou tvorbou hlienu, ktorý postupne hustne a zostáva na stenách dýchacích ciest. Organizmus sa obranným reflexom usiluje cudzorodé látky a nadmerný hlien odstrániť kašľaním, a tým dýchacie cesty vyčistiť.
Kašeľ je niekedy prirodzenou neškodnou reakciou na pobyt v prašnom prostredí, niekedy však môže byť príznakom vážneho ochorenia nielen dýchacích ciest. Je preto dôležité jeho výskyt nepodceňovať.
Pri kašli opúšťa stlačený vzduch dýchacie cesty niekedy rýchlosťou vyššou ako 900 km/h (rýchlejšie ako hurikán)?
Kašeľ sa nevyhýba nikomu... Aj keď sa kašeľ objavuje vo všetkých vekových skupinách, najčastejšie postihuje najmä tých najslabších: deti a staršie osoby. Jeho výskyt sa zvyšuje v mestských oblastiach alebo počas vrcholov znečistenia ovzdušia. Zdravé deti majú zvyčajne 7 až 10 epizód infekcie horných dýchacích ciest každý rok, ktoré môžu spôsobiť kašeľ. Detská pediatrička MUDr. Ivana Poradová hovorí: „Jeseň je obdobím, kedy očakávame nielen to ako sa deti prispôsobia novému kolektívu, ale aj aké nové ochorenia im tento pobyt medzi ostatnými deťmi prinesie. A pokašliavajúce deti dokážu rodičov na jeseň a v zime poriadne potrápiť.“
Aj preto odborníčka odporúča: „Je dobré mať po ruke „arzenál“ na prevenciu aj liečbu ochorení dieťaťa a cesta, ktorú je preňho možné zvoliť ako prvú a bezpečnú je homeopatia, ktorá sa dá využiť nielen ako prevencia, ale aj ako paralelný spôsob liečby s klasickou medicínou. A pri tomto spôsobe liečby máme aj účinné lieky na zmierňovanie kašľa.“
Nie je kašeľ ako kašeľ...
Hoci je kašeľ bežným a aj najčastejším dôvodom návštevy praktického lekára pre dospelých, či pediatra, určenie jeho príčiny a nasadenie vhodnej liečby nebýva vždy jednoduché. Dôležité je preto typ kašľa správne identifikovať.
Systematický prístup lekára k jeho vyhodnoteniu sa začína klasifikáciou kašľa podľa doby trvania.
Klasifikácia kašľa podľa doby trvania:
Akútny kašeľ– je najčastejšie spôsobený akútnou infekciou horných dýchacích ciest vírusového pôvodu, ale môže byť aj príznakom akútneho kardiorespiračného problému. Krátkodobý akútny kašeľ môže vyvolať aj vdýchnutie cudzieho telesa, či dráždivých látok. Hoci akútny kašeľ vymizne aj bez liečby v priebehu dvoch týždňov, v rizikových skupinách je potrebné stanoviť hneď ďalšie vyšetrenia, pretože akútny kašeľ môže byť prvým príznakom vážnejšej choroby.
Subakútny kašeľ– trvá viac ako 3 týždne a menej ako 8 týždňov. Pravdepodobnými diagnózami sú postinfekčný kašeľ, baktériová sinusitída, astma, začiatok chronického kašľa. Pri diagnostike treba myslieť na možnosť ochorenia čierny kašeľ (infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bordetellapertussis).
Postinfekčný kašeľ– pretrváva až u 11 – 25 % pacientov s preliečenou alebo nedostatočne liečenou akútnou infekciou horných a/alebo dolných dýchacích ciest. Je definovaný ako kašeľ, ktorý sa začal ako akútna infekcia respiračného traktu a nie je komplikovaný pneumóniou (zápalom pľúc). Nekomplikovaný postinfekčný kašeľ vymizne aj bez liečby, vhodné je ale rešpektovať odporúčania a liečbu lekára.
Chronický kašeľ– je najčastejšie spôsobený syndrómom kašľa horných dýchacích ciest (syndróm postnazálneho zatekania), astmou, neastmatickou eozinofilnou bronchitídou, refluxnou chorobou žalúdka samotnou alebo s inými príčinami. V diagnostike treba zvážiť aj úlohu fajčenia a užívanie niektorých liekov. Trvá dlhšie ako 8 týždňov a spontánne nevymizne. Významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta.
Klasifikácia kašľa podľa tvorby hlienu:
Suchý dráždivý (neproduktívny) kašeľ Vyznačuje sa drsnými a kŕčovitými záchvatmi kašľa. Dráždivý kašeľ môže vyvolávať napr. cigaretový dym, prach, plynové alebo chemické výpary. Pri infekčných zápaloch dýchacích ciest sa vyskytuje počas prvých dní, zvyčajne netrvá dlhšie ako 2 -3 dni, spútum sa netvorí skoro vôbec alebo len v malom množstve a kašeľ často sprevádza bolesť za hrudnou kosťou. Suchý kašeľ je tiež typický pre pacientov s bronchiálnou astmou, s refluxnou chorobou, či zápalom pohrudnice. Môže byť aj príznakom ochorenia srdca. Často sa objavuje v noci a v ranných hodinách a znižuje kvalitu spánku.
Vlhký kašeľ (produktívny) kašeľ Tento typ kašľa charakterizuje produkcia väčšieho množstva hlienov (spútum). Hromadením hlienov v dýchacích cestách sa znižuje ich priechodnosť. Pacient veľa kašle a ťažšie dýcha. Aj keď sa kašľom odstraňuje prebytočný hlien, plný choroboplodných zárodkov, silný produktívny kašeľ znamená pre pacienta značnú námahu. Farba hlienov môže byť priesvitná, biela, žltá, žlto-zelená, zelená, až krvavo sfarbená a ich konzistencia riedka-vodnatá, viskózna, až spenená. Farba a konzistencia spúta je dôležitým diagnostickým ukazovateľom. Pôvod spúta nemusí byť len v dolných dýchacích cestách, ale môže ísť o vykašliavanie hlienov zatekajúcich pri zápale nosohltana, či prínosových dutín.
Viete, že?
Liečba kašľa
Aj keď v prípade kašľa menšej intenzity netreba hneď navštevovať lekára, jeho liečba je predsa len zväčša v kompetencii lekára. V prípade jeho mierneho priebehu dokáže odborné rady poskytnúť aj skúsený farmaceut v lekárni. Je však potrebné vždy si podrobne prečítať písomnú informáciu pre používateľa a dodržiavať odborníkom odporúčané dávkovanie.
Kedy navštíviť lekára:
|
||||
|