V bezpečí nie sú úplne ani tí, ktorí trávia leto doma na Slovensku. Zo zle tepelne upraveného jedla sa u nás minulý rok počas júna až augusta nakazilo až 2 141 ľudí a naša republika je všeobecne hodnotená ako krajina so stredným rizikom črevných ochorení. Dostatočná letná príprava zahrňujúca informovanie sa o rizikách a prevencii pri cestovaní do zahraničia, užívania probiotík a dodržiavania základných hygienických zásad pritom môže nepríjemnému ochoreniu zabrániť.

Kto za to môže?
V prvom rade je nutné si uvedomiť, že hnačku môžu vyvolať infekčné a neinfekčné príčiny. Neinfekčná hnačka pri cestách súvisí so zmenou jedálneho lístka a okolitého prostredia (vzduch, kontaminanty) a s tým, že naše telo prijíma pre neho nezvyčajné pokrmy a kombinácie (ovocie, korenie, väčšie množstvo tukov a pod.). Samostatnou kapitolou je potom tzv. cestovná horúčka, pri ktorej je hnačka vyvolaná stresom spojeným s cestou. Zatiaľ čo cestovná horúčka spravidla rýchlo zmizne po príchode na dovolenku, v ostatných prípadoch je tomu inak.

Medzi hlavných infekčných vinníkov patria baktérie, ktoré môžu za 8 prípadov z 10-tich. Viac ako 50 % vs?etkých hnačiek cestovateľov vyvola?va kmeň Escherichia coli produkujúca „zlý“ toxín narúšajúci črevnú mikroflóru a bunky (enterotoxín). Ďalej ide napríklad o salmonelózu alebo úplavicu (odborne dyzentériu). Ostávajúcich dvadsať percent si potom rozdelia parazity a vírusy.

Pokiaľ zostanete v Slovenskej republike, vašu hnačku bude mať na svedomí pravdepodobne práve niektorá z baktérií. V roku 2018 najčastejšie išlo o kampylobakteriózu, ktorá je najčastejším infekčným ochorením tráviaceho traktu v Európskej únii aj na Slovensku. Podľa Úradu verejného zdravotníctva kvôli nej vyhľadá lekára viac ako 8 000 z nás, na rozdiel od salmonelózy je výskyt tohto ochorenia na výraznom vzostupe. Vlani chorobnosť oproti 5-ročnému priemeru stúpla o 24 %. Dôvodom bakteriálnych črevných komplikácií je často nedostatočne tepelne upravené mäso pri grilovaní (v prípade kampylobakteriózy pozor na kuracie – podľa Úradu verejného zdravotníctva SR bolo kuracie mäso ako faktor prenosu infekčných ochorení v roku 2018 v SR udané v anamnéze u 2 141 osôb.). Tiež si je potrebné uvedomiť, že v teplom počasí sa potraviny rýchlejšie kazia a že improvizované podmienky v predajnom stánku na kúpalisku alebo hudobnom festivale nemusia zaručiť potrebnú skladovaciu teplotu (o zložitosti dodržiavať ďalšie hygienické návyky nehovoriac).

Kde hrozí nebezpečenstvo? V Chartúme aj na chate
Všeobecne je možné povedať, že existujú krajiny s vysokým, stredným a nízkym rizikom. Najrizikovejšia je väčšina štátov Afriky (vrátane Madagaskaru), oblasť Indonézie alebo Mexika a severozápadná časť Južnej Ameriky. Podľa britskej štúdie najčastejšie trpeli črevnými komplikáciami tí, ktorí išli do Egypta, Indie, Thajska, Pakistanu a Maroka. Nízke riziko je naopak nielen v Európe, ale tiež v Severnej Amerike, Japonsku, Austrálii a na Novom Zélande. Ale pozor! Slovenská republika je zaradená do skupiny krajín so stredným rizikom (8–20 %).

 „Nie je výnimkou, že sa mi v ordinácii objavujú pacienti bezprostredne po návrate z dovolenky. Prevládajú tí, ktorí prišli z niektorých exotických krajín alebo rozvojových zemí. Častou príčinou letných hnačiek je zhoršená hygiena, napríklad konzumácia nedostatočne umytého alebo neolúpaného ovocia či zeleniny, pitie vody z kohútika alebo nápojov s ľadom. Pokiaľ sú pacienti citlivejší na zažívacie ústrojenstvo, objavuje sa u nich hnačka aj v prípade konzumácie morských kôrovcov alebo ustríc. V týchto prípadoch, na ktoré je možné sa pripraviť napr. preventívnym užívaním probiotických doplnkov stravy, sa často zvládnu vyriešiť komplikácie sami a ja sa o nich dozviem len ´medzi rečou´ pri inom dôvode návštevy v ordinácii. Horšie sú prípady salmonelózy, shigelózy, brušného týfusu a ďalších bakteriálnych a parazitálnych ochorení, ktoré sa môžu objaviť po návrate z Afriky (vrátane Slovákmi obľúbeného Egypta alebo Tuniska), Južnej Ameriky, Indie a ďalších ázijských krajín. Pravdou ale je, že medzi rizikové krajiny, kde je možné ochorieť na salmonelózu, patrí aj Slovensko,“ hovorí všeobecná lekárka MUDr. Adriana Šimková, PhD.

Zdroj: Travel and Migrant Health Section, HPA. Mapa pripravená na základe štúdií. V prípade absencie dát je riziko definované na základe susedných štátov na danom území.

„Najväčším rizikom pri hnačkových ochoreniach je nedostatočný pitný režim a následná dehydratácia s minerálnym rozvratom organizmu. V civilizovaných oblastiach je možné kúpiť si špeciálne rehydratačné prípravky v lekárni, pokiaľ ste odkázaný len na svoju pomoc, využite aspoň prevarenú vodu so 4 lyžičkami cukru a 1 lyžičkou soli. Lekára určite navštívte, pokiaľ hnačka trvá dlhšie než 3 - 5 dní, objavia sa horúčky, opakované zvracanie, výrazné bolesti brucha, v stolici je prímes krvi, máte bolestivé nutkanie na stolicu alebo nie ste schopný dodať a udržať dostatok tekutín,“ radí odborníčka. To pritom platí, nech už hnačka príde kdekoľvek.

5 vecí, ktoré vám môžu zachrániť leto
Dodržovanie zásadných hygienických pravidiel a ostražitosť pri výbere jedla a pitia – neverte, že keď budete jesť s miestnymi, nemôže sa vám nič stať. Ich zažívacie ústrojenstvo je na zloženie jedálneho lístka zvyknuté, to ale o vás zďaleka platiť nemusí (aj keď máte pocit, že chodíte každú chvíľu do thajskej alebo indickej reštaurácie prevádzkovanej na Slovensku). Na cesty sa vyplatí vziať so sebou tiež príručné balenie dezinfekčného gélu na ruky – nie vždy je možné si ruky po toalete či pred jedlom umyť v nezávadnej vode. Rady nájdete napríklad na stránkach Ministerstva zahraničia SR alebo navštívte Inštitút očkovania a cestovnej medicíny.

Probiotiká – na trhu už existujú špeciálne probiotiká určené pre prípady ciest do zahraničia a zvýšeného rizika. Oproti bežným prípravkom obsahujú väčší počet probiotických kmeňov a živých mikroorganizmov (vhodné je voliť prípravky doplnené o prebiotiká slúžiace zároveň ako potrava pre probiotiká, prípadne napr. kvasinku S.   Boulardii). Probiotiká je vhodné dopĺňať preventívne aspoň týždeň pred plánovanou cestou.

Fľaša – fľaša s vodou sa hodí nielen preto, aby ste sa nenakazili pri konzumácii závadnej vody. Pitný režim je veľmi dôležitý i v prípade, že sa u vás hnačka objaví. Dehydratácia totiž môže hnačku pekne skomplikovať. Dostatočný pitný režim (ideálne vo forme rehydratačného roztoku, iontových nápojov či ochutenej minerálnej vody) vás v tomto prípade môže uchrániť pred pobytom v nemocnici.

Očkovanie proti infekčným chorobám (cholera, brušný týfus, žltačka typu A) – vhodné očkovanie odporučí váš všeobecný lekár alebo vám poradia pracovníci očkovacieho centra na základe bližších informácií o ceste do zahraničia.

Do plánov na leto zahrňte aj včasnú starostlivosť
Probiotický doplnok stravy by nemal chýbať v kufri do zahraničia (vhodné je užívanie už týždeň dopredu), v taške na chatu (grilovanie) ani v batohu na festival (dodržiavanie skladovacej teploty, hygiena). Vyskúšajte Biopron Forte – probiotický komplex vhodný nielen na cesty. Obsahuje špeciálnu kombináciu dvoch probiotických kmeňov s vysokým obsahom živých kultúr (10 mld. CFU), prebiotiká a probiotickú kvasinku S. Boulardii. Pre dospelých a deti od 6 mesiacov. 30 + 10 toboliek vo vybraných lekárňach za akčnú cenu 9,49 eur.  Pre náhle situácie nielen na cestách!