Bránou do starého Nesebaru je mohutná kamenná pevnosť, ktorej múry sa rozbiehajú do oboch strán. Jej kamene si ešte v spomienkach držia staroveké časy, kedy sa pobrežné mesto volalo Mesembria. Až sem sa dostali gréckí kolónisti, ktorí priniesli výdobytky vtedajšej vedy, či obchodu a založili svoje nové mesto. Dnes dostalo pobrežie lichotivý prívlastok „slnečné“ a Nesebar zvyknú prezývať ako „perla Čiernomoria.“

V prístave kotví veľká zaoceánska loď a malé reštaurácie na brehu mora zásobujú návštevníkov čerstvými rybami a morskými plodmi. Pred pevnosťou sa vinie promenáda a na druhej strane zálivu sa objavuje časť  moderného mesta, plného barov, diskoték a nočného života.

Tu však život plynie pomalšie a naplno si ho človek vychutná za hradbami, kde sa otvorí svet krivolakých uličiek a drevených domov. Ako plynuli storočia, tak sa z rímskeho mesta stalo byzantské a následne bolo súčasťou Bulharskej ríše. Zdá sa, akoby tu každá epocha chcela nechať svoje svedectvo a tak je Nesebar krásnou mozaikou toho, čo sa v celej krajine, od jej počiatkov udialo.

Najviac turistov sa rozhodne navštíviť mesto kvôli zaujímavým kostolíkom, ktoré napomohli, aby sa starý Nesebar dostal v roku 1983 do zoznamu UNESCO. V strede malého námestia sa objaví prvý starý kostol Krista Pantokrata  Postavili ho v 13.storočí a zaujímavým ho robí nielen jeho príťažlivý výzor, ale aj fakt, že sa za tých viac ako 700 rokov, sa  takmer vôbec nezmenil.

Jeho okolie dotvárajú desiatky farebných kvetín. Za stromami si domáci rozložili niekoľko provizórnych stánkov, odkiaľ predávajú miestny med. Ten si sem prichádzajú kupovať Bulhari aj zo vzdialenejších miest, pretože ten tunajší, patri medzi najchutnejšie. Len o niekoľko krokov ďalej, vzdorujú času, ruiny veľkej kamennej baziliky Mitropolia. Už roky bola najväčšou stavbou v meste a ani dnes tomu nie je inak.

Celé staré mesto je ako jedno malé bludisko, čo má svoju výhodu, pretože z neho zblúdilý návštevník viac pochytí. Obchodíky so suvenírami a malé kaviarničky, vystriedajú starobylo vyzerajúce domy, s drevenými fasádami. Nič sa nehodí do atmosféry starého Nesebaru tak ako práve oni.

Pod klenbou kostola sv.Jána Aliturgetosa sedí starší muž a s pomocou tradičného hudobného nástroja vyludzuje na strunách, uchu lahodiace melódie. Nesebar by si kľudne zaslúžil aj prezývku „mesto kostolov“.