|
||||
![]() Hypoglykémia vzniká vtedy, ak glukóza klesne pod spodnú hranicu normálnych hodnôt hypoglykémie 3,3 mmol/l a sú prítomné príznaky hypoglykémie. Za klasickú definíciu nízkej hladiny glukózy v krvi sa považuje: - prítomnosť príznakov hypoglykémie - nízka hladina cukru v krvi - vymiznutie prejavov hypoglykémie po podaní glukózy
Klinické príznaky hypoglykémie sa môžu vyvinúťveľmi rýchlo a vyžadujú okamžitú liečbu. Primeraná hladina cukru v krvi je dôležitá pre normálnu funkciu mozgu. Pri hypoglykémii sa znižuje metabolická aktivita mozgu, čo sa môže prejaviť rôznymi neurologickými, psychiatrickými alebo nešpecifickými príznakmi. Opakované hypoglykémie môžu viesť k vážnymporuchám činnosti mozgu, pretože glukóza je pre nervovú bunku základným zdrojom energie. Môžu spôsobiť pokles kocentrácie, intelektových schopností a poruchy pamäte. Nezvratné poškodenia mozgusa najčastejšie prejavujú zhoršeným chápaním a vnímaním myšlienok, zmenami nálad a poruchami koordinácie. Neliečená hypoglykémia môže vyústiť do poruchy vedomia, hypoglykemickej kómy a smrti. Veľmi dôležité je jej rýchle rozpoznanie a liečba, ktorej cieľom je obnovenie je rýchla obnova hladiny krvného cukru.
Existuje i takzvaná pseudohypoglykémia alebo falošná hypoglykémia. Príznaky sa u diabetikov prejavia pri prudkom poklese glykémie z vysokej hodnoty na mierne zvýšenú. Za prudký pokles glykémie sa považuje zníženie glykémie o viac ako 5-6 mm/mol v priebehu 2-3 hodín. Vzniká väčšinou u diabetikov s nedostatočnou liečbou a vysokými hodnotami krvného cukru. Za istých okolností sa hypoglykémia môže objaviť aj u ľudí, ktorí nemajú diabetes.
Hypoglykémia- vážna komplikácia diabetu Hypoglykémia patrí medzi závažné akútne komplikácie cukrovky. Je to tiež vážny medicínsky, ale aj sociálny problém, ktorý spôsobuje zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o diabetikov. Obavy z hypoglykémie znižujú kvalitu života diabetikov, ich spoločenské a pracovné uplatnenie a zabraňujú účinnej liečbe.Nerozpoznané a neliečené hypoglykémie môžu negatívne ovplyvniť zdravie pacienta. Podľa lekárov skutočný výskyt hypoglykémie je podstatne vyšší než sa predpokladá z bežného selfomonitoringu pacientov.
Hypoglykémia sa delí podľa výskytu príznakov na príznakovú -symptomatickú a bezpríznakovú - asymptomatickú. Podľa závažnosti sa delí na miernu, ktorej nápravu pacient zvládne sáma ťažkú, ktorá si vyžaduje asistenciu druhej osoby. U diabetikov 2. typu sa vyskytuje v priemerejedna epizóda ťažkej hypoglykémie za päť rokov. Výskyt hypoglykémie sa u týchto pacientov líši podľa druhu liečby. Hypoglykémia postihuje 22 percent pacientov liečených bazálnym inzulínom a asi 33 percent diabetikov, ktorí sú liečení inzulínom a liekmi. Riziko vzniku ťažkej hypoglykémie sa zvyšuje počtom prekonaných hypoglykémií a dĺžkou liečby inzulínom.
Hypoglykémia patrí medzi najčastejšie dôvody prerušenia inzulínovej liečby na Slovensku. Výskyt hypoglykémie podľa medzinárodných prieskumov súvisí s nedodržaním liečby a dokonca s prerušením inzulínovej liečby. Pacienti často udávali vynechanie dávok, nedodržanie času podania a zníženie dávky inzulínu. Strach z hypoglykémie bol častým dôvodom úmyselných nepravidelností pri podaní inzulínu. Tento dôvod uviedlo až 44 percent pacientov, ktorí vynechali dávku a 51 percent pacientov, ktorí si sami znížili dávku inzulínu.
Až 22 percent lekárov uviedlo, že pacienti označujú hypoglykémiu alebo strach z hypoglykémie ako dôvod na prerušenie inzulínovej liečby. Mnohí z nich ju prerušia už počas prvého roku liečby. Až 88 percent lekárov pritom uviedlo, že u mnohých pacientov sa tak nedosahuje adekvátna kontrola glykémie.
Hypoglykémiabola v medzinárodných prieskumoch ajčastým dôvodom pre hospitalizáciu najmä starších pacientov s diabetom 2. typu. Ťažká hypoglykémia sa tiež spája s výskytom závažných kardiovaskulárnych príhod a úmrtiami na infarkt a cievnu mozgovú príhodu. Až jedna tretina pacientov mala obavy z hypoglykémie a podobná časť pacientov udávala vedomé udržiavanie zvýšenej hladiny krvného cukru, aby predišli hypoglykémii.
Strach z hypoglykemickej príhody môže teda viesť k zhoršeniu kontroly glykémie. Pacienti sú kvôli tomuto strachu menej ochotní spolupracovať na intenzívnej liečbe, zhoršuje sa dodržiavanie diétnych opatrení aj správnosť a presnosť užívania liekov. Hypoglykémia sa tak paradoxne stáva rizikovým faktorom rozvoja neskorých chronických komplikácii diabetu spôsobených častou hyperglykémiou-vysokými hladinami cukru v krvi. |
||||
|