Zdravým ľuďom enzýmy rozkladajú zložité cukry z potravy na jednoduché cukry a tie sa vstrebávajú do zažívacieho traktu. Glukóza potom vstupuje do krvného obehu a prichádza do podžalúdkovej žľazy (pankreasu), kde beta-bunky uvoľňujú do krvi inzulín.Inzulín priamo znižuje hladinu krvnej glukózy a umožňuje jej vstup do buniek. Podporuje premenu glukózy na glykogén- “skladovaciu podobu“ glukózy a jeho ukladanie vo svaloch a pečeni. Blokuje tiež rozkladanie bielkovín a tukov v tkanivách. V prípade nedostatku inzulínu alebo zníženej citlivosti organizmu na pôsobenie inzulínu pri diabete sa hladina cukru v krvi zvyšuje a tento stav sa voláhyperglykémia.

Príčiny hyperglykémie

Hyperglykémia môže mať u diabetikov jednoduché príčiny ako sú nadmerná konzumácia jedla, nadmerné pitie sladených nápojov, nedostatočná fyzická aktivita, neprimerané užívanie liekov, ochorenie alebo stres. Najlepším spôsobom, ako zistiť hyperglykémiu, je stanoviť hodnotu glykémie v krvi.

Prejavy hyperglykémie        

Príznakmi príliš vysokého množstva cukru v krvi sú najmä:

• zvýšený pocit smädu- v prípade, že pacient nevypije dostatočné množstvo tekutín, vzniká rýchle odvodnenie (dehydratácia)
• časté močenie, obličky strácajú schopnosť vstrebávať veľké množstvá glukózy prítomnej v moči
•  malátnosť, únava
• neschopnosť sústrediť sa a pokles pracovnej výkonnosti
• zvýšené potenie, tras a závraty
• zrýchlený srdcový tep.

Prvá pomoc pri hyperglykémii

Hyperglykémia (vysoká glykémia) nebolí a akútnu prvú pomoc zvyčajne nevyžaduje. Ide však o vážny stav z dlhodobého hľadiska. Vysoká glykémia má na telo zlý vplyv a vedie k vzniku tzv. neskorých komplikácií diabetu. Je preukázané, že u pacientov s diabetom 2. typu narastá riziko kardiovaskulárnych chorôb dvoj až štvornásobne v porovnaní s nediabetickou populáciou.Na vine sú zmeny na väčších cievach spôsobené práve hyperglykémiou. Tieto zmeny na cievach postihujú mužov  i ženy s diabetom rovnako, vznikajú v mladšom veku a rýchlejšie než u nediabetikov. Preukázalo sa, že hyperglykémia je jednoznačne samostatným rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia.

Ako sa dá teda hyperglykémii zabrániť? Vždy záleží na prístupe samotného pacienta i jeho ošetrujúceho lekára.

Ak má byť liečba hyperglykémie účinná:

·         musí byť komplexná

·         musí zachovávať individuálny prístup k pacientovi, každý človek je jedinečný

·         musí dosiahnuť cieľové hodnoty glykémie a trvalo ich udržať

·         musia sa odstrániť alebo aspoň znížiť všetky ovplyvniteľné rizikové faktory

·         musia sa dosiahnuť cieľové hodnoty glykémie nalačno, po jedle, tzv. glykovaného hemoglobínu a pri tom úplne odstrániť alebo minimalizovať hypoglykémie

·         musí sa znížiť nadváha či obezita

·         pacient musí dodržiavať diétne opatrenia a pravidelnú vhodnú pohybovú aktivitu´

·         pacient musí prestať fajčiť

·         musia sa dosiahnuť cieľové hodnoty krvného tlaku a cieľové hodnoty všetkých krvných tukov - celkového cholesterolu, triglyceridov, HDL a LDL cholesterolu

·         pacient musí pravidelne užívať odporúčané lieky

·         pacient a jeho odborný lekár musia aktívne spolupracovať, čo zahŕňa pravidelné kontroly  a správne využitie možnosti selfmonitoringu.

Zničujúci vplyv hyperglykémie na cievnu stenu sa rozvíja postupne a udržanie hyperglykémie v správnych medziach teda znižuje riziko kardiovaskulárnych komplikácií. V našom tele pravdepodobne existuje tzv. "glykemická pamäť". Znamená to, že sa v organizme prejavia dlhodobo udržiavané správne glykémie či naopak negatívny vplyv dlhodobej glykémie až s určitým časovým odstupom. Telo si „pamätá“ svoju históriu hodnôt cukru v krvi a podľa toho sa „správa“- komplikácie buď vzniknú alebo nie. Dôsledná liečba cukrovky v jej začiatkoch, keď diabetik ešte nemá žiadne komplikácie a cíti sa dobre, zásadne ovplyvňuje jeho prognózu a rozvoj ochorenia.

Hoci zásady liečby sú náročné, mnohým ľuďom s diabetom sa darí priblížiť sa cieľovým hodnotám alebo ich úplne dosiahnuť a trvalo ich udržať.