Glukóza je chemicky jednoduchý cukor, je obsiahnutý najmä v ovocí, preto sa mu  hovorí aj hroznový cukor. Glukóza je však tiež hlavným cukrom obsiahnutým v krvi človeka. Označuje sa preto tiežkrvný cukor. Je to  najdôležitejší a nenahraditeľný zdroj energie pre všetky bunky ľudského tela. Bunky dokážu glukózu  rozkladať a získavať z nej energiu. Tá je nutná pre fungovanie všetkých orgánov a pre každú prácu svalov. Krv privádza glukózu do všetkých častí tela. U zdravého človeka je množstvo glukózy v krvi stále. Je primerané potrebe buniek, ktoré si glukózu z krvi odoberajú.

Hladina krvného cukru v krvi sa nazýva glykémia.Udáva sa v jednotkách milimol na 1 liter (mmol/l) U zdravého človek glykémia nikdy neklesne pod 3,3mmol/l a nalačno nestúpne nad 5,5 mmol/l. Len krátko po jedle je trochu vyššia, ale do dvoch hodín už klesá pod 7,8 mmol/l a dostáva sa do rozmedzia 3,3-5,5 mmol/l. Glukóza sa do krvi  dostáva dvomi cestami:

·      z jedla.

Väčšina potravín obsahuje glukózu, hoci nemajú sladkú chuť. Tráviace šťavy v črevách potravu štiepia na jednouché látky, medzi ktorými je aj čistá glukóza. Uvoľnená  glukóza sa potom z čreva dostáva do krvi. Časť koluje s krvou po celom tele, slúži bunkám ako zdroj energie Druhá časť, ktorá je nadbytočná sa ukladá do zásob na „horšie časy“. Skladovacím miestom nadbytočnej glukózy je pečeň. Tá glukózu uschováva v úspornej „skladovacej“ podobe-vo forme látky nazývanej glykogén. Ten je zložený z mnohých jednotlivých molekúl glukózy.

·      z glykogénu  zo zásob v pečeni.

Glukóza sa v pečeni iba neskladuje, ale tam aj vzniká novotvorbou z iných typov živín, najmä z aminokyselín a mastných kyselín. Vďaka súhre vstrebávania, ukladania do zásob a spätného uvoľňovania glukózy zo zásob do krvi zabezpečuje, že glykémia je stála  a bunky môžu glukózu z krvi odoberať a chemicky ju spaľovať, kedykoľvek potrebujú energiu. Toto dokonalé hospodárenie s glukózou riadi niekoľko hormónov. Tvoria sa v špeciálnych bunkách, ktoré dokážu vyhodnotiť glykémiu. Keď stúpa, hormóny riadia hospodárenie tak, že sa glukóza ukladá do zásob. Keď glykémia klesá, hormóny dávajú pokyn na jej uvoľňovanie späť do krvi. Hospodárenie s glukózou riadni najmä hormón nazývaný inzulín.Tvorí sa beta bunkách, ktoré sú roztrúsené v zhlukoch nazývaných Langerhansove ostrovčeky v pankrease.

Inzulín sa v tele tvorí ustavične a plní dve funkcie.Po prvé, dáva pokyn k ukladaniu glukózy do zásob v pečeni. Najviac inzulínu sa teda tvorí v čase, keď glukóza stúpa a je treba ju uložiť a znížiť glykémiu. Druhou funkciou inzulínu je  „odomykanie“ všetkých buniek v tele pre vstup glukózy. Túto funkciu má inzulín stále, nech je glykémia akákoľvek. Opačnú funkciu ako inzulín majú dva hormóny, ktoré dávajú pokyn k uvoľneniu glukózy zo zásob späť do krvi.

Glukagón je hormón, ktorý sa tvorí v alfa bunkách v pankrease, hneď vedľa buniek vyrábajúcich inzulín.

Adrenalín sa tvorí v nadobličkách, drobných žľazách umiestnených na horných okrajoch oboch obličiek.

Súhra inzulínu, glukagónu a adrenalínu zaisťuje v tele účinné hospodárenie s glukózou. Umožňuje jej prísun do celého tela, jej dobré spracovanie a využite a spoľahlivo udržuje hornú i dolnú neprekročiteľnú hranicu glykémie.Pri diabete toto hospodárenie nefunguje. Diabetes mellitus je porucha, pri ktorej glykémia stúpa.