Odhaduje sa, že  až 25 %  ľudí vo vekovej kategórii už od štvrtého decénia môže v priebehu ďalšieho života – ak už nemá – bude mať fibriláciu predsiení. Posledné štatistické údaje ukázali, že  až niekoľko - násobný  výskyt chorých s FP je jednou z najzávažnejších epidémií  v kardiovaskulárnej medicíne. 

Fibrilácia predsiení  súvisí s mnohými civilizačnými ochoreniami  a dostala aj prívlastok epidémia  21. storočia. Pri tejto poruche srdcového rytmu  srdcové predsiene prestanú biť pravidelne a koordinovane. Je najčastejšou srdcovou arytmiou, pri ktorej normálny sínusový srdcový rytmus „nahrádza“ nepravidelné chvenie srdcových predsiení s frekvenciou až okolo 300/minútu. Nie každý elektrický impulz sa prenesie z predsiení na komory, a preto výsledný pulz môže kolísať od nízkej až po vysokú frekvenciu.

Až  70 % pacientov o fibrilácii nevie a ochorenie sa zistí náhodne pri vyšetrení na inú diagnózu, alebo fibriláciu predsiení zistí u pacienta lekár pri preventívnej prehliadke.  Sú však aj  pacienti, ktorí   zaznamenajú nepravidelnosť  srdcového rytmu okamžite.

Fibrilácia predsiení je závažným ochorením, výkonnosť srdca klesá o 20 až 30 %.  Nepravidelná akcia srdca vedie k závažným dôsledkom v celkovom stave pacienta. Dochádza nielen k nepravidelnému tepu, ale aj k zhoršenému zásobeniu periférie a dochádza aj k iným, zložitým javom. Jedným z nich je napríklad zvýšená tvorba krvných zrazenín, ktoré môžu pacienta s  fibriláciou predsiení  ohroziť na živote. Nevalvulárna FP (t.j. fibrilácia nesúvisiaca s ochorením mitrálnej chlopne alebo s mechanickou náhradou chlopne) je spojená s 5-násobne vyšším rizikom cievnej mozgovej príhody, 3-násobne vyšším rizikom vzniku srdcového zlyhávania, s vyššou mortalitou pacientov a s vyšším počtom hospitalizácií pacientov. Zrýchlená a nepravidelná srdcová akcia vedie k zhoršeniu krvného zásobovania jednotlivých orgánov.