|
||||
![]() Potvrdená (t. j. opakovane zistená) hodnota glukózy nalačno 7 mmol/l alebo vyššia znamená diagnózu diabetes mellitus. Pri vyšetrení, ktoré nie je vykonané nalačno, je pre potvrdenie diagnózy stanovená hodnota glukózy v plazme 11 mmol/l alebo vyššia.
Glykémia môže stúpať z niekoľkých dôvodov a podľa toho rozoznávame niekoľko typov diabetu. Najdôležitejšie sú dva z nich: diabetes mellitus 1.typu a diabetes mellitus 2.typu. Pri oboch stúpa glykémia, ale pri každom type je to z inej príčiny.
Oba hlavné typu cukrovky sú spojené vysokou úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia. Asi 65% ľudí s ochorením diabetes mellitus (cukrovka) zomiera na ochorenie súvisiace s kardiovakulárnym systémom. V dôsledku stúpajúceho výskytu sa cukrovka stáva najsilnejším rizikovým faktorom pre vznik a progresiu kardiovaskulárneho poškodenia. Diabetes zvyšuje približne 2-násobne výskyt kardiovaskulárnych ochorení.
Diabetes mellitus 1. typu vzniká preto že, beta bunky v Langerhansových ostrovčekoch v pankrease prestávajú vyrábať inzulín. Glukóza sa neukladá do zásob a koluje vo veľkom množstve v krvi, glykémia je vysoká a stúpa, aj keď človek neje. Bunky nemôžu glukózu z krvi využívať, rozkladať ju a získavať z nej energiu, chýba im k tomu inzulín, ktorý by ich pre glukózu „otvoril“. Inzulín je nevyhnutný pre zachovanie života, preto sa tento typ cukrovky prejaví výraznými príznakmi: veľkým smädom a častým močením, závratmi a spavosťou, plytkým a zrýchleným dýchaním, čo súvisí s rozvratom vnútorného prostredia.
Jediným liečením, ktoré môže odvrátiť tento hrozivý stav, je celoživotné podávanie inzulínu. Tento typ diabetu je najčastejší u detí a mladých dospelých je to až 95 percent prípadov. Ide o autoimunitné ochorenie, poznávacím znamením je vysoká hladina protilátok proti beta - bunkám. Vznik diabetu 1.typu nesúvisí s tým, či je človek obézny alebo štíhly ani s prísunom cukru v strave. Veľa ráz sa prejaví po prekonanej infekcii. Telo si vytvára protilátky proti vlastným bunkám, čím ich ničí.
Diabetes mellitus 2. typu sa vyskytuje najčastejšie. Vyznačuje sa tým, že telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Inzulínu je dostatok, ale má znížený účinok na svaly, tukové tkanivo a pečeň, ktoré sú na tento hormón menej citlivé. Vzniká v dospelosti, ale v súčasnosti postihuje aj mladších ľudí. Trpia ňou osoby najmä s vyššou telesnou hmotnosťou a sedavým spôsobom života. Jej príznaky nie sú výrazné, ochorenie prebieha dlhé roky bez akýchkoľvek známok. Veľmi často sa prejaví až závažnými komplikáciami. Vlohy k tomuto ochoreniu sa dedia, ale faktory rozhodujúce o vzniku choroby môže človek sám ovplyvniť.
Vonkajšie ovplyvniteľné príčiny:
|
||||
|