Výživa mnohých dospelých, ale aj detí je v súčasnosti značne chudobná na vitamíny. Prispieva k tomu jednostranná strava, jedlá z rýchleho občerstvenia, malé množstvá konzumovanej čerstvej zeleniny a ovocia. O vitamíny sa však oberáme aj sami. A to hlavne  nesprávnym spracovaním potravín, nevhodným uskladnením, nešetrným zaobchádzaním, alebo aj dlhým varením. Ťažký nedostatok vitamínov v súčasnej dobe už takmer nenájdeme. Avšak mierny nedostatok vitamínov je pomerne častý. Prejavuje sa hlavne rôznymi vyrážkami, suchou pokožkou, kútikmi v ústach, nezdravou farbou pleti. Pritom si však neuvedomujeme, že to nie je len „chybička krásy“. Narušená môže byť činnosť celého nášho organizmu. Vtedy naša výkonnosť klesá, stávame sa náchylnejší na choroby, horšie sa sústredíme, menej si pamätáme.

Vitamíny v ľudskom organizme majú funkciu katalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Existuje 13 základných typov vitamínov. Ľudský organizmus si, až na niektoré výnimky, nedokáže vitamíny sám vyrobiť a preto ich musí získavať z čerstvých potravín ( hlavne z ovocia a zeleniny). Ich nedostatok alebo aj nadbytok spôsobujú rôzne ochorenia a ťažkosti, ktoré znižujú kvalitu života a môžu sa aj objavovať poruchy funkcií organizmu. Niektorých prebytočných vitamínov sa organizmus dokáže zbaviť a pokiaľ prestaneme vitamín prijímať, organizmus z tela nadbytočné množstvo vylúči. Pri niektorých ďalších to však nefunguje – najrizikovejší je v tomto ohľade vitamín A, pri ktorom existujú prípady smrteľných otráv alebo otráv s doživotnými následkami. Vitamíny sú nutné pre udržanie mnohých telesných funkcií a sú schopné posilňovať a udržovať imunitné reakcie.  

Vitamíny rozdeľujeme na rozpustné v tukoch a rozpustné vo vode.  Vitamíny, ktoré sú rozpustné v tukoch (A, D, E, K), sa ukladajú do zásoby v pečeni. Vitamíny, ktoré sú rozpustné vo vode (B, C, P), sa v ľudskom organizme neukladajú do zásoby, ich prebytok sa z tela vylúči, preto ich treba denne dopĺňať. Obsah vitamínov v strave môžeme ovplyvniť dostatočným množstvom vitamínov v potravinách, znižovaním vitamínových strát a zvyšovaním využiteľnosti vitamínov.

No poďme si povedať niečo viac o jednotlivých vitamínoch.

Vitamín A

Dôležitý je pre zdravý vzhľad pokožky, pleti a očí, ale aj pre správne fungovanie pohlavných žliaz. Vitamín A sa vyskytuje v živočíšnych zdrojoch. Vo forme beta karoténu, ktorý je provitamínom vitamínu A, sa nachádza v rastlinných zdrojoch. Vitamín A sa ukladá v pečeni a teda môže dôjsť k jeho predávkovaniu. To je nebezpečné obzvlášť pre deti a tehotné ženy. Potreba vitamínu A sa zvyšuje aj prísunom jeho provitamínu – karotenu, ktorý sa v pečeni mení na vitamín A. Prebytok vitamínu A je toxický. Najčastejším prejavom jeho prebytku môže byť praskanie a krvácanie pier, podráždenosť, u detí aj nažltnutie pokožky. Naopak, nedostatok sa najčastejšie prejavuje šeroslepotou, u detí dochádza k zabrzdeniu rastu a vývoja. Najlepšími zdrojmi sú: pečeň morských rýb, pečeň a vnútornosti teplokrvných zvierat, žĺtok, maslo, syry, plnotučné mlieko. Medzi potraviny obsahujúce provitamín patrí mrkva, petržlenová vňať, paprika, špenát.

Vitamín D

V bežných potravinách je pomerne vzácny. Najbohatším zdrojom vitamínu D je ultrafialové žiarenie slnečných lúčov. Preto možno všeobecne povedať, že zdravý človek, ktorý sa nevyhýba slnku, má dostatok vitamínu D. Jeho nedostatkom trpia dojčatá, malé deti a starší ľudia. Preto sa dojčatám do 6 mesiacov podáva vitamín D vo forme kvapiek. Ďalšou rizikovou skupinou s nedostatkom vitamínu D sú vegetariáni, alkoholici, epileptici, ľudia s ochoreniami pečene, ľadvin alebo s poruchou absorbcie tukov. Nedostatok vitamínu D sa prejavuje svalovou slabosťou, ztuhnutosťou, alebo tiež zvýšenou citlivosťou k infekciám. Akútny nedostatok vitamínu D sa u detí prejavuje ochorením nazvaným krivica – rachitída, u dospelých osteomaláciou.

Vitamín E - tokoferol

Tento vitamín dodáva energiu a chuť do života. Likviduje kŕče v lýtkach, lieči kožné choroby, popáleniny, jazvy a pod. Používa tiež pri liečbe niektorých ochorení srdca a svalov. Podľa najnovších výskumov má vitamín E pravdepodobne antikarcinogénne vlastnosti a teda chráni organizmus pred nežiaducími vedľajšími vplyvmi pri liečbe rakoviny žiarením a chemoterapiou. Antioxidačné vlastnosti vitamínu E sú podporované súčasnou prítomnosťou vitamínu C, selénu prípadne beta-karoténu. Taktiež zvyšuje odolnosť organizmu voči baktériam a vírusom. Vitamín E sa neznáša so železom. Zvýšený príjem vitamínu E môže vyvolať zažívacie ťažkosti a hnačky. Ta však prestane po prerušení jeho príjmu. Nedostatok spôsobuje nervové poruchy a poruchy krvotvorby. Vitamín E sa vyskytuje vo všetkej listovej zelenine, v rastlinných olejoch. Najlepším zdrojom sú kukurica, vajíčka, syry, hrach, fazuľa a špenát.

Vitamín K

Tento vitamín je dôležitý pre správnu zrážanlivosť krvi. Je veľmi citlivý na svetlo, alkelické, kyslé aj oxidačné látky. Pri kuchynskej úprave nedochádza k veľkým stratám. Vitamín K sa podáva vo forme kvapiek dojčatám a veľmi malým deťom ako prevencia hemoragie. Väčšie množstvo vitamínu K potrebujú ľudia, ktorí berú antibiotiká, pri ochoreniach pečene alebo pri tukovej malabsorbcii. Hypervitaminóza je veľmi vzácna. Vitamín K sa vyskytuje najmä  v zelenom ovocí a zelenine, pretože je doslova závislí na chlorofyle v rastlinách. Väčšie množstvo sa vyskytuje v špenáte, rajčinách, brokolici, zelenom čaji, vaječných žĺtkoch, pšenici, ovse, masle syroch.

Vitamín B1 (thiamín)

Priaznivo pôsobí na nervový systém a aj proti únave. Tento vitamín sa v ľudskom tele takmer neukladá, vydrží na 4-10 dní. Preto je nutné ho denne prijímať. Jeho nedostatok sa prejavuje nespavosťou, bolesťami hlavy, zlou koncentráciou, ale tiež sa môžu dostaviť depresia alebo melanchólia. Zvýšený príjem sa vyžaduje pri niektorých ochoreniach, otravách nikotínom, olovom alebo arzenom a aj v tehotenstve. Najlepšími zdrojmi sú pivovarské droždie, zemiaky, fazuľa, obilniny, ale tiež bravčové mäso, hydine, rybách, lieskových a vlašských orechoch.

Vitamín B2 (riboflavín)

Pomáha spaľovať cukry. Dobre znáša vysoké teploty, no nemiluje svetlo. K nedostatku riboflavínu dochádza pri liečbe antibiotikami, prípadne pri ochorení štítnej žľazy, celiakii, cirhóze pečene, alebo poruchách tráviaceho traktu. Zvýšený príjem potrebujú deti, adolescenti, starší ľudia, ktorí z rôzneho dôvodu neprijímajú mlieko a mliečne výrobky. Nedostatok sa prejavuje boľavými a citlivými kútikmi úst, zápalom sliznice ústnej dutiny a jazyka, zápalmi spojiviek a svetloplachosťou. Zdrojmi vitamínu B

 Sú pivovarnícke a pekárenské droždie, mlieko, vajíčka, kakao, tvaroh, bravčové, hovädzie a teľacie mäso, orechy, zemiak, ryby.

Vitamín B3(niacín)

Je to vitamín, bez ktorého vlastne nemôže pracovať mozog. Napomáha aj pri likvidácii niektorých zložiek cholesterolu a tuku v tele. Väčšie množstvo potrebujú dojčiace a tehotné ženy, ale aj ľudia s ochorením obličiek. Pri pití alkoholu a konzumovaní väčšieho množstva sladkostí jeho spotreba rastie. Ľahký nedostatok sa prejavuje nespavosťou, stratou chuti k jedlu, váhový úbytok, bolestivosť jazyka a sliznice ústnej dutiny. Zdrojom vitamínu B3 sú pivovarské droždie, pečeň, tuniak, morka, semena slnečnice, fazuľa, hrach.

Vitamín B6 (pyridoxin)

Je súčasťou enzýmov a je dôležitý pri metabolizme tukov a bielkovín. Podporuje imunitný systém organizmu, má podporný a preventívny účinok pri liečbe nervových ochorení, reumatických ochorení, obličkových kameňov a predmenštruačného syndrómu. Vyšší prísun tohto vitamínu potrebujú ľudia, ktorí majú vyšší prísun bielkovín (športovci), ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu, tehotné a dojčiace ženy, chronicky chorí ľudia, a celiatici. Nedostatok sa prejavuje zábudlivosťou, poruchou nervového a tráviaceho systému. Dôležitým zdrojom vitamínu B6 je droždie, zemiaky, fazuľa, bravčové mäso, vajíčko, banán, kapusta, mrkva, orechy, hydina a ryby.

Vitamín B12 (kobalamín)

Hrá dôležitú úlohu pre správne fungovanie nervovej sústavy a užíva sa ako liek pri anémii. Jeho nedostatok môže viesť k megaloblastickej anémii, k ochoreniam charakteristických veľkosťou a nevyzretím červených krviniek a k neuropatii. S nedostatkom sa stretávame hlavne u vegánov. Dôležitým zdrojom vitamínu B12 sú pečeň, obličky, droždie, kefír a acidofilné mlieko.

Vitamín C

Nazývame ho tiež kyselina askorbová, ktorá pokrýva asi ¾ celej našej potreby vitamínov. Je veľmi dôležitý pre správnu funkciu imunitného systému, podporuje odolnosť organizmu voči infekciám. Zvýšenú dávku potrebujú alkoholici, fajčiari, ľudia, ktorí často užívajú aspirín alebo antikoncepčné prípravky. Ďalej sa vitamín C uplatňuje pri prechladnutí, strese, šoku, hneve. Prvé príznaky nedostatku vitamínu C sú malátnosť, zvýšená únava, strata chuti do jedla, nízka odolnosť voči infekciám. Dlhšie trvajúci nedostatok sa prejavuje krvácaním ďasien, stratou zubov, rozsiahlou kapilárnou krvácavosťou. Hypervitaminóza nie je známa, veľké dávky však majú laxatívny účinok.  Najvýznamnejším zdrojom vitamínu C sú u nás šípky, petržlenová vňať, čierne ríbezle, jahody, chren, kapusta, paprik, pomaranč a citrón.

Kyselina pantotenová

Napomáha pri raste vlasov a lieči niektoré alergie. Má význam pri tvorbe protilátok a dôležitá je aj pri imunitných procesoch. Jej nedostatok je väčšinou spojený s nedostatkom celej skupiny vitamínov B-komplexu. Vyšší príjem je potrebný u alkoholikov, u žien užívajúcich antikoncepciu, diabetikov, starších ľudí a u ľudí s ochoreniami tráviaceho traktu. Je obsiahnutý v mäse, zelenine a semenách. Najviac sa používa v kozmetickom priemysle.

Kyselina listová

Podieľa sa na všetkých rastových a vývojových procesoch v organizme. Dôležitá je aj pre správny vývoj a optimálnu funkciu nervového systému. Nedostatok kyseliny listovej je pomerne častý. Prejavuje sa to únavou, stratou energie, bolestivosťou jazyka a slizníc dutiny ústnej. Závažný je jej nedostatok v tehotenstve. Kyselina listová je zo všetkých vitamínov najviac labilná. Pri technologickom a kulinárskom spracovaní potravín môže dôjsť až k 90% strate biologickej aktivity tohto vitamínu. Najbohatším zdrojom sú pečeň, tmavo zelená listová zelenina, fazuľa a obilniny.

Vitamín H (biotin)

Je nutný pre dobrý stav pokožky a pre správny vývoj a fungovanie organizmu. Jeho nedostatok je pomerne vzácny a prejavuje sa nechutenstvom, zvracaním, padaním vlasov. Pri dlhodobom nedostatku sa môže objaviť anémia alebo hypercholesterolemia. Najbohatším zdrojom sú droždie, pečeň a obličky, medzi bežné zdroje patrí vaječný žĺtok, sója, orechy a cereálie.