Casablanca. Jej obľúbenosti sa v Maroku vyrovná máloktoré mesto, za čo môže vďačiť najmä kultovému filmu. Trojmiliónová Casablanca je mestom, ktoré zdá sa rastie zo dňa na deň, pretože do neho prúdia ľudia z celej krajiny, splniť si svoj marocký sen o lepšom živote.

Pobrežie Atlantického oceánu, ktorého vlny neúnavne obrusujú kamenné pobrežie, predurčilo mesto k tomu, aby sa z neho stal prístav. V stredoveku tu našli piráti svoj raj a často práve odtiaľto robili svoje lúpežné výpady do vzdialeností, niekoľko stoviek kilometrov od pobrežia. Až Portugalci s nimi zatočili, obsadili mesto, ako aj celé pobrežie a premenovali ho na Casa Branca čiže „Biely dom“. Odtiaľto pochádza aj dnešný španielsky názov mesta Casablanca.

Aby sme do toho vniesli ešte trošku väčší chaos, domáci Maročania ju volajú Deir al-Baida. Ulice v meste sú široké a palmové háje rastúce popri cestách, poskytujú milosrdný tieň sklobetónovým bankám, úradom, kanceláriám, či obchodným domom. Casablanca je nepochybne najmodernejším marockým mestom, hoci rozdiel medzi chudobou a bohatstvom je tu naozaj priepastný.

Turista si však skôr všimne vyblýskané námestia s vylešteným mramorom, než chudobné štvrte starej mediny, kde ľudia žijú tak, ako pred stovkou rokov.

Skutočným symbolom dnešného mesta je mešita bývalého kráľa Hasana II. Stojí na kamennom tróne, priamo vo vlnách Atlantiku a pripomína zázrak, ktorý sa podaril kráľovi zhmotniť do drahého kameňa. Jej 210 metrov vysoký hranatý minaret je majákom stojacim nad mestom, tak aby ho každý, kto prichádza z diaľky, uvidel. Dnu sa zmestí takmer 25 000 ľudí a ak sa na pôsobivom nádvorí ocitne človek v piatok, počas modlitby, tak môže sledovať stovky ľudí prúdiacich do svätyne.

Aby kráľ dokázal, že moderná doba nie je pre Maroko pojem neznámy, strecha mešity sa dá otvárať vždy keď treba, aby slnko nakuklo dnu. Domáci sú na tento skvost právom pyšní a mnoho mladých ľudí trávi na jej nádvorí každý voľný čas. Posedávajú na nízkom kamennom múriku, sledujú Atlantický oceán, dievčatá s pestrofarebnými šatkami sa chichotajú, keď prejde skupinka mladých chlapcov a dokonca sem prídu aj páry sadnúť si a bez slova byť spolu v myšlienkach. Tu začína aj povestná, niekoľko kilometrová promenáda Corniche. S príchodom tmy sa na nej rozsvietia svetlá a nočný život na nej pulzuje do skorého rána. Za posledné roky tu vyrástli kaviarne, reštaurácie, diskotéky, plážové bary či luxusné podniky, ktoré strážia muži v čiernom.

Hovorí sa, že v Casablance si každý nájde to čo tam nájsť chce a táto veta má v sebe kus pravdy.