Už len jeho názov Monreale, ktorý vznikol skomolením „kráľovskej hory“ napovedá, že ide o niečo špeciálne. Povesť katedrálu dávno predbehla a tak ju chce vidieť každý, kto sa zatúla to týchto končín. Všetky ulice sa zbiehajú k nej a park zdobí neveľká fontána obkolesená lavičkami. Parky a lavičky vôbec patria k obľúbeným miestam, kde sa každé ráno stretnú miestni dôchodcovia, aby prebrali všetko nové a napokon si zaspomínali aj na to staré.

Dve vysokánske palmy sa svojou výškou snažia dosiahnuť na veže katedrály, ale ešte im to bude niekoľko dlhých rokov trvať kým sa pozrú do očí miestnej zvonici. Katedrálu sa v roku 1172 rozhodol postaviť Viliam II., vnuk známeho kráľa Rogera II, ktorý obdaril Sicíliu viacerými nesmrteľnými stavbami. Prvé plány určite nepočítali s tým, že sa onedlho stavba stane najvýznamnejšou normanskou pamiatkou celej Sicílie. Za kovovými mrežami stojí socha staviteľa s maketou Katedrály ako ju drží vo svojich rukách.

Prvé čo človek pocíti akonáhle sa ocitne za mohutnými dverami je úžas nad všetkých čo ho obklopuje. Nádherné mozaiky sa tiahnú stenami a zachytávajú príbehy Starého Zákona, zatiaľ čo sa z maľby nad oltárom uprene pozerá Ježišova tvár. Podobný námet by sme na Sicílii našli už len v Palatínskej kaplnke v Palerme a v katedrále v Cefalu. Úzkymi chodbami navodzujúcimi atmosféru stredoveku vystúpim priamo na vežu. Výhľad na zátoku Conca d´Oro, alebo Zlatá mušľa je nádherný. Rovina je posiata domami pomedzi ktoré vyrastajú stromy a z jednej strany celú scenériu uzatvárajú ostré, ale prenikavo zelené kopce.

Tam v diaľke priamo na pobreží sa rozlieva divoké, no zároveň lákavé a podmanivé Palermo. Monreale však nie je len jednou Katedrálou, ale aj príjemným živým mestečkom s typickými sicílskymi uličkami. Balkóny plné rozvešaného prádla trčia do ulice, zovšadiaľ vyrastajú kvety, babky v kvietkovaných šatách nesú z tržnice tašky plné byliniek a zeleniny a na malom rybacom trhu sa porciujú čerstvé ranné úlovky v podobe obrovského tuniaka.