|
||||
![]() Aj napriek tomu, že stredoázijský Uzbekistan nepatrí medzi najvyhľadávanejšie turistické destinácie, jeho slávne mestá pozná azda každý cestovateľ, ktorého duša zatúži po diaľkach. Samarkand. Ako nádherne jeho meno znie, koľko príbehov sa skrýva za farebnými dlaždicami starých mešít, námestí, či hrobiek, koľko dobyvateľov či romantických karaván s korením a hodvábom sa prehnalo jeho srdcom, aby tu dodnes stál a s otvorenou náručou vítal každého pocestného.
Ak má každé mesto svoj nesmrteľný symbol, tak Samarkand ich má hneď niekoľko. Už skoro ráno, je pri hrobke obávaného dobyvateľa Timura Veľkého, akosi rušno. Mauzóleum Gur Emir, kde našiel svoj nebeský pokoj, obliehajú zahraniční turisti, ale aj domáci. Radi navštevujú hrobky svojich velikánov a nikto nepresiahol tieň veľkého Timura.
Výzdoba interiéru je taká nádherná, že má človek pocit, akoby tu pracoval každý architekt vtedajšej doby. Pomyselným srdcom mesta je však námestie zvané Registan. Za „miestom plným piesku“ ako by sa dalo jeho meno preložiť, sa ukrýva legenda o mongolskom Džingischánovi, ktorý so svojimi vojskami pustošil perlu Hodvábnej cesty a námestie nechal zatopiť vodou. Dnes už našťastie po vode a ani po piesku nezostali stopy, za to sa z Registanu dvíhajú fantastické stavby, ktoré sa stali najznámejšími v celej krajine. Mešity a medresy, kam prichádzali za štúdiom chlapci z celého okolia, sú vykladané farebnými kachlicami, kaligrafiou a niektoré zvnútra, aj zlatými fóliami.
Zapadajúce slnko jemne osvetľuje fasádu medresy Šer Dor a do toho počuť trepot krídeľ, neprestajne lietajúcich vtákov. Obrovská tyrkysová kupola pár stoviek metrov v diaľke, patrí mešite Bibi Chanum. Bola to manželka Timura a tak ako pre neho , taj aj pre ňu, sa stal Samarkand miestom posledného odpočinku. Nádvorie mešity zdobí veľký kamenný stojan na Korán a kto ho podľa legendy tri krát obíde, splní sa mu nejedno želanie.Domáce ženy v nádherných, pestrých kvietkovaných šatách, so šatkou uviazanou cez vlasy s úsmevom, krúžia okolo stojanu s vidinou budúceho šťastia.
Život v Uzbekistane a v strednej Ázii je určite ťažký, no aj tak miestnym nemizne úsmev z tváre. Najlepšie to vidno priamo za rohom, na miestnom bazáre. Kamenné lavice, na ktorých odpočívajú obchodníci, sú ozdobené granátovými jablkami, orieškami, ovocím, melónmi, sušenými marhuľami a zlatými, rozvoniavajúcimi chlebovými plackami. Dalo by sa tu stráviť niekoľko hodín, objavovaním a snívaním o tom, aké to muselo byť fascinujúce, keď k mestskej bráne dorazila karavána a začalo sa obchodovať. Samarkand tieto legendy a príbehy spája do živého miesta.
Foto: autor Tomáš Kubuš ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
||||
|