Každé 9. dieťa na Slovensku sa narodí predčasne.
Autor: Katarína
Každé 9. dieťa na Slovensku sa narodí predčasne.

Každý rok sa na Slovensku narodí približne 55 000 detí. Až 9 % z nich je predčasne narodených, tzn. narodených pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. U týchto detí sa vyskytujú dlhodobé zdravotné následky 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov. Za posledné desaťročie vzrástol počet predčasne narodených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1500 g o 30 %. V rámci Európy predstavujú nedonosené deti najväčšiu skupinu detských pacientov. Komplikácie nezrelých detí sú najčastejšou príčinou úmrtia do 5-teho roku ich života.


Technologický pokrok a zdokonalenie medicínskych poznatkov umožňujú v súčasnosti zachrániť čoraz viac životov kriticky chorých novorodencov. Každoročne stovky tisíc takýchto pacientov trávia prvé dni a často aj mesiace na jednotkách intenzívnej starostlivosti pre novorodencov v zajatí  hadičiek, blikajúcich svetielok, hluku monitorov a dýchacích prístrojov v starostlivej opatere zdravotníckeho personálu. Silnú prevahu medzi týmito pacientami majú deti, ktoré sa narodili predčasne. 

 

Problémy predčasne narodených detí až do dospelosti

U týchto detí platí, že čím skôr sa narodia, tým majú všetky svoje orgány nezrelšie.  Ich mozog oveľa citlivejšie reaguje na vplyvy z vonkajšieho prostredia - prudké osvetlenie, hluk, necitlivú manipuláciu, bolesť. Toto všetko sa môže v budúcnosti prejaviť v podobe dlhodobých komplikácií. Chýba im dokonalé zladenie cyklu spánok – bdenie, vývoj psychomotorických funkcií býva oneskorený,  mávajú problémy s rečou, poruchy zraku a sluchu. Spočiatku majú veľmi citlivé bruško, koliky, ale aj problémy s prehĺtaním, trávením a toleranciou výživy, čo spôsobuje poruchy rastu. Nedostatočná výživa súvisí s ďalšími komplikáciami, najmä vývojom psychomotoriky a imunitným systémom.  Tieto deti sú oveľa častejšie ohrozené rôznymi infekciami, najmä dýchacích ciest. Zvlášť nebezpečný je pre ne respiračný syncyciálny vírus (RSV), ktorý môže spôsobiť až zlyhanie dýchania.Hyperaktivita, poruchy pozornostia vizuo-motorickej koordinácie spôsobujú nezrelým deťom  neskôr problémy v škole. Viaceré štúdie poukazujú na dlhodobý vplyv nedonosenosti na zdravie v dospelosti. Predčasne narodení jedinci v dospelosti, v porovnaní s ostatnými narodenými v termíne, majú častejšie zvýšenú inzulínovú rezistenciu, krvný tlak a zníženú reprodukčnú schopnosť.  

 

Dôležitá je starostlivosť už v mamičkinom brušku a pravidelný lekársky monitoring detí 

„Ideálne by bolo, ak by sme dokázali predčasnému pôrodu predchádzať. Zabrániť všetkým predčasným pôrodom však nedokážeme, ale už vhodnou liečbou tehotnej a prípravou bábätka ešte v maminom brušku vieme prognózu dieťaťa zlepšiť. Pôrod na špecializovanom pracovisku s pripraveným tímom špecialistov a vhodným prístrojovým vybavením šance na zdravý život každého predčasne narodeného dieťaťa výrazne zvyšuje. V starostlivosti o nezrelých novorodencov ide spočiatku o otázky súvisiace so záchranou života, ktoré sa týkajú dýchania, krvného obehu,  udržania telesnej teploty, výživy, obranyschopnosti, pretrvávajúcej žltačky a infekcií. V neskoršom období vystupuje do popredia problém s rastom, neprospievanie, poruchy zraku a sluchu, ale aj poruchy psychomotoriky, či nepravidelnosti spánkového režimu,“spresňuje dôležitosť komplexnej starostlivosti o deti narodené predčasne  doc. MUDr. Darina Chovancová CSc., predsedníčka Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti SLS.

Starostlivosť o nezrelé deti kladie vysoké nároky nielen na samotných rodičov, ale aj na zdravotnú a v niektorých prípadoch aj na sociálnu starostlivosť, pretože komplikácie, ktoré v novorodeneckom období prekonali, si neskôr vyžadujú multidisciplinárny prístup viacerých odborníkov.

 

Obvykle sa deti monitorujú v pediatrických ambulanciách pre rizikové deti až do troch rokov života a dopĺňajú prácu všeobecného lekára pre deti a dorast.

Cieľom úsilia špecialistov je včas odhaliť a liečiť následky predčasného pôrodu. Rodičia s predčasne narodenými detičkami musia omnoho intenzívnejšie správne podporovať motorický a mentálny vývoj svojich detí, ale aj navštevovať, okrem bežných kontrol u pediatra, aj iných špecialistov, napr. kardiológa, pneumológa, gastroenterológa, očného lekára, neurológa, fyzioterapeuta a v neskoršom veku i psychológa.

Napriek uvedeným komplikáciám sa väčšine detí podarí pri správnej opatere dobehnúť a neskôr sa aj úplne začleniť do bežného detského kolektívu v škole a prežiť  rovnaký život ako zdravé deti.

Zodpovednosť a informovanosť rodičov je kľúčová

Dlhodobá starostlivosť o predčasne narodené deti je náročná, preto potrebujú rodiny s predčasniatkami aj pomoc a podporu. Občianske združenie malíček už päť rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku. Malíček vznikol z iniciatívy rodičov s podobnými skúsenosťami s predčasným narodením dieťaťa, ktorí ich chceli odovzdávať ďalej. „Denno-denná prax a tiež spätné väzby od rodičov hovoria, že im chýbajú hlavne informácie ako sa starať o predčasne narodené deti v nemocnici a po prepustení domov. Najviac sa pýtajú na dojčenie, kŕmenie a možnosti rehabilitácie. Hľadajú rady odborníkov, ale aj poradenstvo ostatných mamičiek,“ hovorí Mgr. Ľubica Kaiserová, predsedníčka združenia a dodáva: „toto všetko sa im snažíme poskytnúť a sprostredkovať. Fungujeme ako most medzi nemocnicou a rodinou.“ Združenie svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problémoch predčasne narodených detí, poskytuje informácie rodičom a taktiež sa podieľa v spolupráci s EFCNI (Európska nadácia pre zdravie novorodencov) na tvorbe Štandardov zdravotnej starostlivosti o novorodencov.

 

Zatiaľ prvétri Centrá včasnej intervencie vznikli v Bratislave, Prešove a Žiline (www.centravi.sk) minulý rok, aby pomohli prostredníctvom špecializovaného tímu odborníkov (fyzioterapeuti, psychológovia, sociológovia, pedagógovia atď.) zlepšiť kvalitu života rodinám so zdravotne znevýhodneným dieťaťom. „Vznikli sme pre rodinu, preto poskytujeme podporu celej rodine s dieťaťom s rizikovým vývinom čo najskôr, od narodenia až do jeho 7 rokov. Rodinu podporujeme v jej prirodzenom prostredí  – v rodine , tak aby sme spolu s rodinou  nachádzali a posilňovali jej vlastné zdroje a možnosti.“ spresňuje prácu centier, riaditeľka Centra včasnej intervencie Bratislava, n. o., PhDr. Erika Tichá, PhD. Počet takýchto centier by však mal byť na Slovensku vyšší, minimálne 20.

 

Kategória: Rady redakcie