Urtikária (žihľavka) je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení kože v ambulanciách lekárov,  patrí medzi 20 najčastejších dermatóz a odhaduje sa, že 20 – 30 % ľudí malo aspoň raz v živote akútnu urtikáriu. Približne 10 – 20 % akútnych urtikárií prechádza do chronického štádia s trvaním ochorenia viac ako 6 týždňov. „Prvotná diagnostika akútnej žihľavky je jednoduchá, keďže urtikária je charakteristická typickým výsevom  vyrážok a navyše,  v približne polovici prípadov  môže sprevádzať výsyp aj angioedém, teda opuch“ hovorí dermatologička prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD. MHA, viceprezidentka Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti. „Pri akútnej urtikárii ide zväčša o alergickú reakciu. Dôležité však je, že pre chronickú žihľavku, okrem dĺžky trvania, je typické, že výsevy vyrážok (urtík) a opuch (angioedém) alebo obidva príznaky  môžu byť vyvolané známymi alebo neznámymi príčinnými faktormi.“

Kým doteraz sa pri liečbe chronickej spontánnej žihľavky len zmierňovali kožné príznaky, dnes je možné vďaka novému spôsobu liečby pacientom výrazne  potlačiť nepríjemné symptómy  a skvalitniť život.

Klinický obraz

Chronická spontánna urtikária (CSU) sa na tele objaví nečakane. Má formu spočiatku lokálneho výsevu začervenaných plôch s  vyrážkami, ktoré svrbia. Tieto začervenané pupence nazývané urtika nemokvajú a nehnisajú, ale vytvárajú celé plochy so začervenaním. Výsev sa objavuje kdekoľvek na tele, končatinách aj tvári. „Urtikária, laicky známa ako žihľavka (koprivka), je poruchou fungovania imunitného systému,“ udáva  imunoalergológ  MUDr. Radovan Košturiak. „Aspoň raz za život má výsev urtiky asi 20 % našej populácie. Krátkodobé, akútne formy sú alergického pôvodu, zväčša sa výsev objavuje pri alergii na chlad, slnko, alebo ide o potravinovú alergiu. Ak je výskyt urtík  a angioedému spontánny, bez vonkajšieho vyvolávajúceho faktoru a rádovo sa predlžuje z týždňov na mesiace až roky, hovoríme o chronickej forme. V takomto prípade patrí pacient do rúk špecialistov v osobitných dermatovenerologických alebo imunoalergologických centrách.“

CSU sa vyskytne približne u 1 – 4 % populácie na Slovensku. Pacient prechádza rôznymi, často pomerne náročnými  vyšetreniami, hľadá sa príčina neustupujúcej žihľavky – alergén (chlad, peľ, chemikália, potravina, skrytá infekcia...), pričom sa často nedôjde k žiadnemu jednoznačnému výsledku. CSU je ochorením bez zjavnej etiológie, teda bez zjavnej príčiny ochorenia.

Liečba

Ešte stále je zvykom v našich ambulanciách žihľavku zľahčovať. Pri prvých prejavoch urtikárie postupuje všeobecný lekár štandardne, pacientovi ponúkne ako formu pomoci klasické antihistaminiká. Pokiaľ ide o alergickú reakciu, príznaky by do krátkeho času mali postupne vymiznúť. Ak však výsev neustupuje ani po šiestich týždňoch, ložiská nemiznú a prípadne sa presúvajú po tele, nejde o alergickú reakciu, ale o dlhodobý problém.

„Chronická spontánna urtikária by sa mala riešiť v špecializovaných  imunoalergologických alebo dermatovenerologických ambulanciách, ktoré sa venujú tejto  liečbe,“ hovorí MUDr.  Radovan Košturiak. „Po špecializovanom vyšetrení je často potrebné liečiť  nielen symptómy na pokožke, ale prácu imunitného systému, keďže v prípade CSU môžeme hovoriť o autoimunitnom ochorení.“

V prípade chronickej formy ochorenia sa dlho hľadajú príčiny, pacient podstúpi niekoľko vyšetrení, ale často s nejasným výsledkom.   Dostáva vyššie dávky antihistaminík, kortikosteroidov a ďalších liekov, ktoré tlmia prejavy ochorenia, ale nie u všetkých pacientov s dostatočným úspechom. Často sa obdobia mierneho zlepšenia striedajú so zhoršením stavu. Neraz sa pacient trápi mesiace a roky, pričom sa zvyšuje nepohoda a psychický stres, rovnako ako záťaž z vyšších dávok liekov.

Biologická liečba

Progresívna starostlivosť o pacientov s CSU dnes spočíva vo využití modernej biologickej liečby, ktorá sa potvrdzuje ako účinná v úľave od príznakov CSU, hlavne svrbenia a opuchu. Keďže je však nákladná a jeden cyklus trvá šesť mesiacov, poisťovne podrobne skúmajú vhodnosť liečby pre  každého pacienta.

Princípom biologickej liečby je primárne zásah do imunitného systému za pomoci látok, ktoré sa bežne vyskytujú v našom tele. Biologická liečba teda nie je ovplyvňovanie stavu organizmu chemickými molekulami, ale látkami, ktoré sú produktami živých organizmov. Tie podnecujú imunitný systém a jeho jednotlivé zložky  a vedú tak k zníženiu porúch, respektíve prejavov, ako sú v prípade chronickej spontánnej urtikárie výsev vyrážok, svrbenie  a opuch slizníc.

Biologická liečba sa  využíva pri liečbe tohto ochorenia už aj na Slovensku.