Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby sa mlieko hospodárskych zvierat zaraďovalo do výživy najskôr od 9 - 10 mesiaca veku dieťaťa. „Dôvody sú v odlišnom zložení materského a napríklad kravského mlieka. A to najmä vo významnom rozdiele obsahu bielkovín, mliečneho cukru a minerálnych látok,“ vysvetľuje známy odborník na výživu a gastroenterológ MUDr. Peter Minárik.

Rozdiel medzi materským a kravským mliekom

V prvých 9 až 10 mesiacoch života dieťaťa by sa teda nemalo ešte zaraďovať kravské mlieko do výživy, aby zo stravy dojčiat nevytlačilo dôležité materské mlieko.

Rozdiel medzi týmito mliekami je, že:

-          Mlieko materské je tzv. mlieko albumínové a obsahuje veľa imunoglobulínov s ochrannými účinkami pre dieťa, kým mlieko kravské je mlieko kazeínového typu a množstvo bielkovín je trojnásobne vyššie.

-          Materské mlieko má tiež významne vyšší obsah železa.

-          Pokiaľ žena prestane dojčiť a dieťa ešte nedosiahlo potrebný vek na konzumáciu kravského mlieka, sú do výživy zaraďované výrobky zo skupiny „dojčenské a detské výživy“ (infant formula), do ktorej patria najmä upravené, čiže adaptované sušené mlieka, prípadne kaše, ktoré je potrebné v prísne sterilnom prostredí „obnovovať“ rozpustením v čistej („dojčenskej“) vode. Zloženie týchto výrobkov sa prispôsobuje jednak zloženiu materského mlieka a jednak zodpovedajúcemu veku novorodenca.

Mlieko a mliečne výrobky vo výžive detí

Dojčenie sa odporúča počas celého prvého roku veku dieťaťa. Pokiaľ je množstvo materského mlieka dostatočné (viac ako približne 0,5 litra denne), potom nie je dôvod zavádzať do stravy dieťaťa iné mlieka. „Pokiaľ by však bol príjem materského mlieka nízky, mohol by vzniknúť deficit niektorých živín vo výžive. Zároveň by nastal potenciálny problém s kvalitou a množstvom bielkovín, pokiaľ by nebol iný zdroj živočišnych bielkovín. V takom prípade začína byť nesmierne dôležité práve kravské mlieko a výrobky z neho,“ pokračuje MUDr. Peter Minárik.

Sú mliečne výrobky vhodné pre všetky deti?

Mlieko je vhodná potravina pre všetky vekové kategórie detí a mládeže, s výnimkou detí trpiacich „laktózovou intoleranciou“ a detí, ktoré majú „alergiu na bielkovinu kravského mlieka. "Deti, ktoré trápi „laktózová intolerancia“, majú nedostatok enzýmu laktázy a nie sú schopné spracovať a vstrebať mliečny cukor – laktózu. Činnosťou črevných baktérií nestrávená laktóza kvasí a dochádza k nadmernej produkcii plynov. Dôsledkom sú bolesti brucha, nafukovanie a hnačky. V našej populácii je asi 8 % takýchto detských pacientov. Riešením je konzumácia zakysaných mliečnych výrobkov (zákvasy, jogurty, kefíry a pod.), syry a „delaktózované“ výrobky,“ upresňuje MUDr. Peter Minárik.

U detí s „alergiou na bielkovinu kravského mlieka“ ide o neprimeranú reakciu imunitného systému. Porucha sa najčastejšie objavuje u dojčiat – v 95 % prípadov sa objaví v prvom roku života dieťaťa, väčšinou dokonca počas prvých 4 mesiacov. Postihnutých je asi 2 - 5 % dojčiat. U 9 z 10 pacientov sa táto alergia stratí do troch rokov. „Medzi prejavy patria najmä tráviace ťažkosti (hnačky, koliky, vracanie), kožné ťažkosti (atopický ekzém, žihľavka) a respiračné problémy (alergická nádcha, astma). V niektorých prípadoch môžeme pozorovať aj neprospievanie a chudokrvnosť. Vtedy sa pristupuje k striktnej diéte s vylúčením kravského mlieka a výrobkov z neho. V našej populácii je takto postihnutých približne 1,5 – 2 % osôb,“ dodáva P. Minárik.

Ako nahradiť u alergikov mliečne výrobky?

Riešenie vždy neprináša ani požívanie kozieho a už vôbec nie ovčieho mlieka, pretože existuje podobná antigenicita a alergenicita ako u mlieka kravského. „Väčšina alergikov neznáša bielkovinovú frakciu α_S1 kazeín, ktorá je významne zastúpená práve v kravskom mlieku, ale naopak v kozom mlieku je jej obsah minimálny. Preto môže kozie mlieko v niektorých prípadoch týmto osobám vyhovovať. Alergia na ďalšiu bielkovinovú frakciu α_S2 kazeín, či na frakciu β_S býva zvyčajne menej častá,“ konkretizuje MUDr. Peter Minárik.

V prípade ovčieho mlieka je ale situácia iná. Ide práve o mlieko kazeínové a celkový obsah bielkovín je ešte vyšší ako u mlieka kravského, teda toto mlieko je pre alergikov v podstate nevhodné. Optimálny nie je ani sójový nápoj, pretože u 17 - 47 % dojčiat s alergiou na mliečnu bielkovinu, je často prítomná aj alergia na sójové preparáty.

Čo je teda vhodné  jesť?

„Mlieko predstavuje komplexnú potravinu plnú nevyhnutných živín od bielkovín, od vitamínov až po stopové prvky. Je teda potrebné sa zamerať na jeho náhrady. U malých detí sú to špeciálne upravené mlieka s hydrolyzovanou bielkovinou kravského mlieka. Ďalej by ľudia s alergiou na mliečnu bielkovinu nemali zabúdať na doplňovanie bielkovín z mäsa, vajec, rýb a rastlinných zdrojov bielkovín (obilniny, strukoviny, semená) a v indikovaných prípadoch dodávať vápnik aj v tabletách,“ uzatvára MUDr. Peter Minárik.