Každý reaguje na stresové podnety individuálne, a preto aj reakcie na stres sa môžu líšiť od človeka k človeku. Najčastejšie sa prejavuje zvýšenou nervozitou a napätím, poruchami koncentrácie, bolesťami hlavy, zvýšenou alebo nepravidelnou srdcovou činnosťou, žalúdočnými problémami, kŕčmi, či zvýšenou dráždivosťou, tzv. tetániou. Nemusí pritom ísť iba o stres psychický, ale aj o reakcie organizmu na vonkajšie podnety, ako napríklad hlučné prostredie, zmeny času alebo prostredia, nepriaznivé poveternostné podmienky, nadmerná fyzická záťaž, nesprávna životospráva a pod.

Rýchle životné tempo má za následok, že stres je dnes vnímaný ako prirodzená súčasť nášho života a často mu nevenujeme dostatok pozornosti, kým nie je neskoro. Nemali by sme ho však brať na ľahkú váhu, lebo pri dlhodobom vystavení organizmu stresovým podmienkam môže negatívne ovplyvniť naše zdravie. „Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Organizmus sa pripravuje, aby zvládol záťažovú situáciu, v minulých dobách išlo často o útok alebo útek. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, zvýši sa prekrvenie kostrového svalstva, stúpa hladina cukru v krvi. Ak sme dlhodobo vystavení stresujúcim podnetom,  organizmus sa vyčerpáva a stres sa v konečnom dôsledku môže podieľať na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovocievnych ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických ochorení“, vysvetľuje MUDr. Katarína Babinská, PhD. z Fyziologického ústavu LFUK v Bratislave.

Základným pravidlom boja proti stresu je pravidelná fyzická aktivita primeraná veku, schopností a kondícii každého človeka. Dôležité je aj pravidelné dopĺňanie magnézia, ktorého spotreba v organizme v dôsledku vplyvu stresových faktorov narastá. Nedostatok magnézia sa pritom spája napríklad so vznikom inzulínovej rezistencie, zvýšeným tonusom hladkého svalstva, poruchami metabolizmu tukov, ale aj s celým radom srdcovocievnych ochorení. „Sledovania veľkých populácií pacientov dokázali, že vyšší príjem magnézia je spojený s nižším rizikom vzniku vysokého krvného tlaku, mozgovej príhody a koronárnej choroby srdca. Veľmi efektívnym sa ukazuje spojenie magnézia s kyselinou orotovou, ktorá zohráva úlohu energetického donora pre bunku. Zlepšuje tak nielen vstrebávanie magnézia, ale celkovo podporuje správne fungovanie buniek“, hovorí kardiologička MUDr. Anna Vachulová.

Magnézium a kyselina orotová – zázrak pre vystresované telo.

Magnézium je minerálna látka, ktorá je dôležitá pre väčšinu buniek ľudského organizmu. Každý človek by mal preto dbať na jeho optimálnu hladinu, ktorá je potrebná pre zdravé fungovanie organizmu. Na dostatočný prísun magnézia by nemali zabúdať predovšetkým ľudia s nadmernou psychickou alebo fyzickou záťažou, čiže ľudia vystavení stresu alebo športovci. Magnézium je využívané aj pri podpornej liečbe viacerých ochorení. Kyselina orotová je prirodzene sa vyskytujúca biologická látka, telu vlastná, obsiahnutá aj v mlieku a kolostre. Pre magnézium pôsobí ako nosič, zlepšuje jeho vstrebávanie, ale aj vstrebávanie ďalších pre organizmus dôležitých minerálov zo zažívacieho traktu. Navyše podporuje tvorbu látok s vysokým obsahom energie, čím ovplyvňuje zlepšenie tvorby energie v bunkách organizmu.