|
||||
![]()
Doprajete si s chuťou pohár mlieka? Alebo patríte do tej kategórie ľudí, čo si myslia, že mlieko majú piť len malé deti a pre dospeláka už nie je vhodné? Tí, čo takto zmýšľajú, prichádzajú o cenné živiny, ktoré mlieko ponúka.
Mlieko je významný zdroj vápnika, ktorý je potrebný nielen na stavbu kostí a zubov, ale aj správnu funkciu buniek, svalových sťahov, na prenos nervových impulzov a zrážanie krvi. Jeden liter mlieka obsahujev priemere až 1 200 mg vápnika, ktorý sa navyše ľahko vstrebáva zo zažívacieho traktu. Preto ľudia, čo pravidelne konzumujú mlieko a mliečne výrobky, dokážu pokryť z týchto potravín až 75 % svojej potreby vápnika. Mlieko však obsahuje aj ďalšie vzácne živiny - kvalitné mliečne bielkoviny, prospešné vitamíny (B, A, D, E, K), minerálne látky (fosfor, draslík, horčík, zinok), laktózu či enzýmy.
Viaceré štúdie vyvrátili nasledujúce tvrdenia, ktoré sa medzi ľuďmi „udomácnili“:
Mýtus – Mlieko nie je pre človeka vhodn鄼udský organizmus vstrebáva potrebné množstvo vápnika práve najľahšie z kravského mlieka, a to celý život. Ak má človek problémy s trávením kravského mlieka, ide v našich zemepisných podmienkach o tráviacu poruchu jedinca, nie ľudského druhu ako takého. Najčastejšia forma neznášanlivosti mlieka je tzv. intolerancia laktózy, ktorá sa vyskytuje v priemere len asi u 2 - 10 % európskej populácie. Výskumy dokazujú, že ľudská evolúcia za posledných 5 000 rokov urobila najväčší skok v histórii ľudstva a veľmi sa zrýchlila. V prípade Európanov bol v rámci týchto zmien relatívne nedávno objavený gén, ktorý im v dospelosti pomáha lepšie tráviť mlieko. Oficiálne zdravotnícke organizácie a inštitúcie vo svojich výživových pokynoch založených na vedeckých dôkazoch odporúčajú piť mlieko a jesť mliečne výrobky, ako sú jogurty alebo syry,“ vysvetľuje známy odborník na výživu MUDr. Peter Minárik. Mýtus – Mlieko zahlieňuje, preto je dobré vylúčiť ho zo stravy
Mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film (emulzia tuku a vody), ktorý sa po veľmi krátkom čase trávenia rozkladá na základné živiny. „Ako príklad môžeme uviesť oficiálne stanovisko kanadských pediatrov k problematike zahlieňovania mlieka u detí s astmou. V citovanom stanovisku sa uvádza, že v súčasnosti nie sú žiadne dôkazy o priamom spojení medzi konzumáciou mlieka, zvýšenou tvorbou hlienov a astmou. Lekári by preto mali aj naďalej podporovať rodičov, aby sa riadili oficiálnym odporúčaním Ministerstva zdravotníctva Kanady a pravidelne dávali svojim deťom piť mlieko. Kanadskí zdravotníci odporúčajú 2 denné porcie mlieka (0,5L) pre deti od 2 do 8 rokov a 3 až 4 denné porcie mlieka (0,75 - 1,0L) pre deti od 9 do 13 rokov“ uvádza odborník.
![]() |
||||
|