Napísala si svoju prvú knižku – bola cesta k nej dlhá, či ani nie?

Ako sa to vezme. Dlhšiu dobu som sa hľadala, akým štýlom písať. No samotné napísanie knihy mi netrvalo dlho.

Máš iba 22 rokov a vyšla ti kniha, aký je to pocit?

Veľmi príjemný, pretože pred pár rokmi by mi ani vo sne nenapadlo, že budem v ruke držať SVOJU knihu. Vždy som mala blízko k umeniu ako takému, myslela som si, že skončím možno niekde pri hudbe, a nakoniec to vypálilo takto. Ale teším sa z toho, pretože som sa v tom skutočne našla. (úsmev)

Čiže aj v takom mladom veku je možné vydať román, len si treba veriť a snažiť sa... Ku knihám máš evidentne blízko, venuješ sa písaniu recenzií... Kedy si začala?

Písať som začala po skončení strednej. Bol to taký únik od práce. Najskôr som začala písať poviedky. Neskôr som sa vrhla na román, pretože som mala v hlave nápad a zaujímalo ma, či z toho niečo môže vzniknúť. Recenzie kníh som začala písať približne pred rokom.

Tvoj prvý román nesie názov Dievča s maskou. O čom je?

Je to príbeh o dievčati, ktoré sa pretvaruje, nie je samo sebou a nerobí to, čo má rado len preto, aby zapadlo. Chce mať priateľov, chlapca a patriť medzi obľúbené. Príbeh je aj o tom, ako nás spoločnosť v podstate núti meniť svoju tvár. Akí dokážu byť ľudia nepríjemní, koľkí v skutočnosti nosia masku a na priateľov sa iba hrajú. Ako jednoducho mládež podľahne vplyvu okolia. Samozrejme, v knihe nechýba láska a rozpor medzi tým, či zostať dievčaťom s maskou vo svete, ktorý v podstate nenávidí – alebo masku zhodiť a ísť ďalej, aj keď len s jedným človekom po boku.

Prezraď, ako sa ti knižka písala... A ako si vymyslela ten zaujímavý názov?

Kniha sa mi písala skutočne výborne a veľmi ľahko, pretože som mala podporu mojej úžasnej priateľky, ktorá čítala každú novú kapitolu s nadšením a tým ma posúvala vpred. Zato som jej veľmi vďačná. Aj preto mi napísanie trvalo iba niečo vyše dvoch mesiacov. Inšpirácia prišla veľmi zaujímavo... (smiech) Chystala som sa na hallowenskú party a pred zrkadlom som si na tvár dávala masku. Vtedy mi tak skrslo v hlave, že koľko ľudí asi tak nosí masku. Slovné spojenie dievča s maskou som si ihneď zapísala, pretože som mala rozpísané niečo iné, no a príbeh potom vznikol už takmer sám.

Je ťažšie knihu hodnotiť, alebo napísať?

Myslím si, že napísať. Keď píšete, vytvárate niečo svoje a je tam určitý druh zodpovednosti, pretože je to vaša vizitka. Keď knihy hodnotím, snažím sa byť objektívna a hlavne hodnotiť podľa toho, komu je kniha určená. Ja mám najradšej knihy YA a sci-fi, no prečítam si aj ženské romány a všetko, čo mi príde do cesty. Preto neodsudzujem žiadnu knihu ani autora len preto, že mi to prosto nesadne. Ja sa na stránke snažím dať čitateľom tip na to, čo by ich mohlo zaujať. Preto v knihách hľadám to najlepšie a v recenzii oboznámim čitateľov aj s tým, ktorej cieľovej skupine je kniha určená.

Zrelý a dosť ojedinelý pohľad na vec... Svoj mladý život žiješ asi najmä v knihách. Kto ťa k nim priviedol?

Odmalička som mala rada knihy a literatúru. Viac som začala čítať až na strednej, keď bol čas. Orientovala som sa však predovšetkým na zahraničnú literatúru. K slovenským autorom ma priviedla teta, ktorá je rovnako zapálená čitateľka ako ja, a objavila som u nej viacero kníh od našich autorov. Teší ma, že aj my už máme naozaj výborných spisovateľov.

Ako tráviš leto? Chystáš sa niekam cestovať? Máš nejaký cestovateľský sen?

Leto trávim tak bežne, ako väčšina ľudí. Teším sa z príjemného počasia, pretože slnko milujem. Cestovať sa už nechystám. Tých snov je veľa, ale najviac ma láka Latinská Amerika, New York, Los Angeles, Dubaj, Barcelona a podobne. Svet je veľký.

Foto: archív J. Šulkovej