Dávno sme nerobili spolu rozhovor, prezraďte, čo máte nové?

Viac precestovaných krajín na konte, ktoré som navštívil v rámci môjho oddychu  (úsmev). V nemocnici mi pribudli noví pacienti. Na mojej práci, ktorá je aj mojím koníčkom, je skvelé to , že žiaden deň sa nezopakuje. Je to v nemocnici pestré. V spravodajskej televízii TA3 mám už siedmy rok svoj pravidelný program každú nedeľu, cez týždeň si ju pripravujem aj s hosťom. Rozprávame sa, nachystáme zaujímavé fotografie a hotovú ju v nedeľu odovzdáme.

Som rád, že tohtoročné leto bolo  veľmi dlhé, lebo zima nepatrí k mojim obľúbeným ročným obdobiam, ale keďže žijeme v pásme, kde sa to strieda, musím sa s ňou zmieriť. Pravdou je, že cez Vianoce sa vybehnem niekam do teplúčka  vyzohrievať, tieto ostatné sme sa  ako väčšia  partia plavili v Karibiku.

Miestečko na svete, pri počutí názvu ktorého sa vám rozbúši srdiečko, že toto je úžasný kútik...

Mne sa rozbúcha srdiečko všade, je jedno, či je to Budapešť,  New York alebo Trnava. Vzrušením je už samotná cesta. Každý rok sa snažím pridať novú krajinku do zoznamu, minulý  rok to bolo Maroko a Madagaskar.  Mám na konte takmer 90 krajín. Chcem v tom pokračovať, ale samozrejme sú mestá, ktoré ma očarili. Niektoré múzeami, nedávno som bol v Madride, rovnako sem patrí Paríž, Rím – klasika, zo zámorských mám rád New York, pretože je tam sústredených najviac výstav, múzeí a podobných inštitúcií v rámci Ameriky.

Keby je vždy len keby, ale skúsme sa zamyslieť – keby sa vrátila doba televíznych hlásateľov, prijali by ste ponuku vrátiť sa na obrazovku v tejto pozícii?

Keď to obnovili v Jojke, oslovili ma. Robil som hlásateľa 21 rokov.  Po zrušení hlásateľských pozícií som robil talk show Doma s Markízou, čo bolo úžasné, pretože sme si mohli vyberať zaujímavých hostí. Nezabudnem na vianočné vysielanie s Karlom Gottom, alebo keď bol mojím hosťom Franco Nero, a mnoho ďalších stretnutí, ktoré ma nesmierne obohatili. A teraz  pôsobím v TA3, takže je to príjemné pokračovanie práce v TV. Ale obdobie hlásenia som uzatvoril a naozaj ma napĺňa byť aj tvorcom relácie. Myslím, že už hlásenie programov nie je celkom pre mňa. Krásna životná kapitola, ale ukončená.

Keď sa teda zima opýta, čo ste robili v lete?

Cez tie najhorúcejšie dni som sa bol schladiť v Afrike, čo možno vyznie zvláštne, ale pod rovníkom je opačné počasie ako u nás a je tam chladno. Prešiel som  sa po stopách Mórica Beňovského na Madagaskare a čo je veľmi zaujímavé, presne tam  som dostal sms správu, že zomrel Jozef Adamovič  v čase, keď som sa fotil na ulici Beňovského. Madagaskar je štvrtý najväčší ostrov na svete a poskytuje neopakovateľné možnosti flóry a fauny, takže som vďačný Bohu, že som zdravý a mohol som obohatiť opäť svoje cestovateľské zážitky o tento pôžitok.

Cestovanie je stále neopakovateľné a veľký koníček...

Tam sa „čistím“.  Od rána do večera chodia ku mne do nemocnice ľudia, ktorí sa nemajú dobre, napokon preto idú k lekárovi, lebo ich niečo trápi, bolí, omína. Toto sa nedá prejsť jedným uchom dnu a druhým von. Nalepí sa na mňa aj negatívna energia, pretože tých problémov je neúrekom. Stále hľadáme postup, liek a riešenie, takže človek aj po práci niekedy v myšlienkach zablúdi k pacientovi. Preto sa po čase potrebuje úplne odpojiť, odreagovať, prečistiť a načerpať nové sily, aby mohol pomáhať ďalej.

Určite nemôžete cestovať vždy, keď cítite potrebu načerpania energie, aké máte iné formy oddychu, relaxu?

Milujem kultúru. Chodím na všetky predstavenia do SND, do Arény, aj do nitrianskeho divadla, navštevujem galérie,  milujem vernisáže. Sme skvelá partia, so spoločnými záujmami a tieto kultúrne príležitosti využívame na stretnutia, dáme si pohárik vína, predebatujeme čo nové v rodinách a ideme ďalej. Každý rok si dávam za cieľ, čo musím navštíviť a stihnúť na Slovensku, v Čechách a na Morave. Takže nezanedbávam ani domáce skvosty či už turistické alebo umelecké, mám prechodené všetky pamiatky zaradené do UNESCO. Nádherné výlety sme absolvovali v Olomouci, Kromeříži a nejaké zámky aj v susednom Rakúsku.

Za tie roky ste si dopriali aj dovolenku, kde by ste naozaj len oddychovali, ležali pri mori, zbierali slnečné lúče a bronz?

Zomrel by som (smiech). Kým som ešte mladý a akčný musím stíhať náročnejšie veci, preto absolvujem dovolenky poznávacie, každý deň na inom mieste, niekedy každý večer v inom  hoteli, bez problémov sa večer vybaľujem a ráno znova balím, ležať by som nevydržal. Do sedemdesiatky budem chodiť na akčné a poznávacie dovolenky, od sedemdesiat do osemdesiat rokov na „ležacie“ k moru, no potom  už nebudem už cestovať, zakotvím v domove dôchodcov, v ktorom si zaobstarám mačičku, a už len ju  budem rozmaznávať na kolenách.

Na cestách veľa fotografujete, ako to vyzerá – prídete domov,  na obrazovke počítača vznikne nová zložka s fotografiami s názvom miesta, kde ste boli, prípadne dátum...

Z každej mojej cesty vznikne kniha, dokument, kde sú odfotené peniaze, vlajka krajiny,  znak, všetky dôležité informáciu, čiže vrátil som sa z Madagaskaru a do týždňa som mal knihu o Madagaskare.

Možno to bude celkom inak... Udržujete sa v skvelej forme.

Snažím sa žiť zdravo a udržovať sa, nechcel by som byť niekomu na obtiaž, ale nechám na Pána Boha, ako to so mnou naplánoval.  Som predsa gastroenterológ, nerobím síce žiaden veľký šport, lebo ten mi priniesol vždy len zranenia. Ráno si zacvičím kliky, snažím sa chodiť čo najviac pešo, aj po horách občas, jem menej a kvalitnejšie veci, aspoň dve deci vínka denne kvôli antioxydantom, aj keď mi to nechutí (smiech), ale čo už človek neurobí pre zdravie, že?

Ako vyzerajú zdravé jedlá v podaní gastroenterológa, špeciálne raňajky, lebo sa polemizuje, či výdatné, či skromné ?

Raňajky cez pracovný týždeň mávam biedne, ráno mi hneď nechutí jesť, skôr cez víkend, keď raňajkujem o ôsmej. Ale jogurt s probiotikami musí byť každé ráno, aj keď vstávam o šiestej do práce, k tomu malý chlebík a potom až obed, ak stihnem. Ak nie, spájam neskorý obed už aj s večerou, ale snažím sa - po 18tej nejem. Milujem ovocie a zeleninu, takže si doprajem šaláty. Mám rád ryby, občas steaky. Nejedávam dezerty, voľakedy som jedol čokoládu, teraz si to vynahradím cukrom z ovocia, k tým steakom len šaláty, dusenú zeleninu a dá sa to dodržať.

Nikdy ste neprepadli úplne  šoubiznisu,  hoci ste boli dlhé roky hlásateľom, vždy len externe, udržali ste si povolanie lekára a dotiahli to dokonca na primára, neustále chodíte na kongresy...

Povolanie lekára je fascinujúce v tom, že nie je nudné, stále sa mení, človek musí byť neustále v strehu, vzdelávať sa, mnoho postupov, diagnostických metód, ktoré platili, keď som skončil školu sa vyvinuli, neustále sa vyvíjajú nové lieky, liečebné postupy. Trochu smutné je na tom, že keď som tú školu skončil, bol som viac lekárom, časy a systém sa zmenili,  veľa času zaberá administratíva a to bol čas, ktorý som predtým mohol naplno venovať pacientovi. Toto ma ubíja, ale žiaľ, patrí to k tomu a nedá sa s tým nič robiť.

Určite je pre vás relaxom aj moderovanie, pretože stále ste žiadaný, aj keď sa to nekoná v žiari televíznych reflektorov...

Robím veľa napríklad tlačoviek farmaceutických spoločností, uvádzanie nových liekov a podobne, kde sa vyžaduje aj odborné  medicínske vzdelanie, kde je to potom prijateľnejšie aj pre novinárov, nakoľko s redaktorskou prácou mám dlhoročné skúsenosti, prepájam to a je to fajn pre obe strany. Pravdou je, že moderujem minimálne - len plesy. Preklopilo sa to k medicínskej oblasti, možno aj vďaka relácii, ktorú mám ma už zaškatuľkovali skôr bližšie k odborným ako šoubiznisovým témam.

Nikdy ste neboli terčom bulváru...

Snažím sa s každým vychádzať, nielen s novinármi, ale všeobecne s ľuďmi.  To nás všetkých tak  naučila mama. Každého si vážiť! Ku každému pristupujem tak ako si želám, aby ten človek pristupoval ku mne a myslím, že sa mi to v dobrom aj vracia.

S bývalými kolegyňami zájdete na kávičku?

Áno, práve som bol nedávno na obede so Soňou Mullerovou.  S Norikou Beňačkovou a Adou Strakovou sme neustále v kontakte, ale aj napríklad s Evičkou Pavlíkovou sa navštevujeme. Veľa je aj takých, s ktorými sa nemusíme práve denne stretávať, ale zavolajú, dobehnú keď majú nejaký zdravotný problém, a potom už preberieme aj iné veci. Mnohým osobnostiam som videl do žalúdka, nielen zo šoubiznisu ale aj z politiky (smiech).