Podľa dostupných údajov inkontinenciou moču trpí viac než tretina žien, vo vyššom veku po 65. roku života prakticky každá druhá žena. Lenže ľahká inkontinencia sa môže objavovať už v aktívnom veku, napríklad po pôrode. Postupné uvoľňovanie a ochabnutie svalov panvového dna môže mať rôzne príčiny, avšak následok – samovoľný únik moču – je pre ženu vždy nepríjemný a spôsobuje psychický stres. Unikanie moču – aj po kvapkách – pacienti vnímajú ako zahanbujúce, ale nechcú ho riešiť ako problém medicínsky. Práve hanblivosť vedie k ďalším stresom, pretože moč zapácha, znepríjemňuje intímnu oblasť ženy .

„Problém inkontinencie moču je ešte stále pre mnohé pacientky tabu, je to problém, o ktorom neradi hovoria,“ hovorí MUDr. Peter Brenišin. „Je dosť veľa pacientok, aj vysokoškolsky vzdelaných, ktoré si myslia, že to tak má byť, a vo vyššom veku to dokonca často berú ako normály jav súvisiaci s vekom. V súčasnosti je to len okolo 20 % pacientok, ktoré s týmto problémom navštívia lekára. Veľkým prínosom pri riešení problému inkontinencie moču sú ambulancie gynekologickej urológie, kde možno riešiť gynekologický aj urologický problém, ktoré často spolu súvisia.“

Sexualita

Ochabujúce svalstvo panvového dna môže spôsobiť, že pri sexuálnom akte unikne aj moč, čo je pre partnerku nepríjemne a trápne. „Inkontinencia moču u žien často vedie k tomu, že ženy sa sexuálnemu styku buď vyhýbajú, alebo ho úplne odmietajú,“ upozorňuje MUDr. P. Brenišin. „U žien s ľahkou formou inkontinencie a s problémom inkontinencie moču vôbec je vhodné, aby sa žena pred stykom vymočila, aby počas styku nemala plný močový mechúr. Vyhne sa tým úniku moču pri styku a riziku infekcie močových ciest.“

Tieto ženy sa hanbia pred partnerom za svoj problém, preto sex odmietajú. V prípade, že pri sexe dôjde k úniku moču, považujú to za deerotizujúci moment,  často kvôli obavám nedosahujú ani sexuálne uspokojenie. Sexuálna aktivita sa znižuje, neraz sa zo života pacienta s inkontinenciou stráca, hoci práve sex môže byť – spolu so špeciálnym cvičením  panvového dna – spôsobom, ako posilňovať  svaly malej panvy. Samozrejme, vyžaduje to podporu od partnera, ktorý musí rátať s tým, že pri milovaní môže jeho partnerka uniknúť malé množstvo moču. Preto žena s inkontinenciou, žijúca v partnerskom zväzku,  by sa mala so svojim problémom zdôveriť partnerovi aj lekárovi.

Práca

Nepríjemným sprievodným javom inkontinencie je čpavkový zápach moču. V pracovnom procese niekedy nie je možné často chodiť na toaletu, meniť si dámske hygienické vložky (ktoré aj tak zápach moču prepúšťajú). Ľahký únik moču, hoci aj v minimálnych dávkach sa postupne stáva spoločenským problémom. Ľudský nos je veľmi citlivý, podprahové vnímanie vôní a zápachov u človeka predstavuje časť našej neverbálnej komunikácie. Človek nesúci nepríjemný pach (a moč nám veľmi nevonia), sa postupne môže stať vylúčeným z kolektívu. Sám sa cíti nepríjemne, svoju poruchu vníma ako problém s hygienou. Niekedy pach prekrýva vôňami, ktoré sú silnejšie a na okolie môžu vplývať agresívnejšie.  Primárny problém úniku moču treba riešiť využívaním  správnych hygienických pomôcok, ktoré nepríjemný zápach výrazne neutralizujú a moč absorbujú. Toto bežné dámske hygienické vložky nezvládnu. Kvalitné hygienické vložky určené na pomoc inkontinentným pacientom majú inú savosť a svojim zložením sú určené práve na neutralizáciu zápachu moču. Zároveň je vhodné používať na intímnu hygienu kozmetiku, ktorá ošetruje pokožku namáhanú únikom moču.

Ľahká inkontinencia a kvalita života

Inkontinencia významne znižuje kvalitu života, čo môžeme pomenovať ako kombináciu psychických, fyzických, emocionálnych a sociálnych aspektov života. Zdravie – ako stav nielen bez ochorenia, ale ako stav kompletnej sociálnej, psychickej a fyzickej pohody – sa v prípade samovoľného úniku moču postupne zhoršuje. Pacientka sa necíti pohodlne, musí neustále myslieť na problémy spojené s inkontinenciou. Mladšie ženy postihnuté inkontinenciou navyše znášajú príznaky horšie, ako staršie ženy, u ktorých sa inkontinencia prirodzene spája  s problémom veku. „Mať čo najlepšiu kvalitu života sa spája najmä so zdravím. Zdravie je to najčastejšie, čo si želáme my sami a želáme ho aj všetkým blízkym ľuďom,“ hovorí PhDr. Mirina Hochelová, psychologička a psychoterapeutička. „Preto je dobré si uvedomiť, že tento dar si treba premyslene a zodpovedne chrániť. Akékoľvek zdravotné ťažkosti nám signalizujú, že sme niečo zanedbali. Preto keď ich spozorujeme, nie je hanbou vyhľadať odbornú pomoc. Naopak – hanbou je ich potláčať, zakrývať a nijako neriešiť. Čakať, že zmiznú samé od seba je naivné a nezodpovedné. Ich riešenie, keď sú už pokročilé býva zložitejšie a ťažšie. Zrelý a zodpovedný človek sa preto správa dospelo aj v otázke ochrany a pestovania svojho zdravia. Hanbou je byť zanedbaný a tváriť sa, že všetko je v poriadku. Každého z nás v živote stretávajú rôzne problémy. Uspokojenie z toho, že problémy riešime je uzdravujúce a prináša pocit spokojnosti.“

Inkontinencia ako porucha

Inkontinencia nie je choroba spôsobená mikroorganizmami, ale stavom nášho organizmu. Príčiny tejto poruchy sú rôzne, aj stupeň inkontinencie môže byť rôzny. Väčšinu prípadov tvorí ľahká forma tzv. stresovej inkontinencie, ku ktorej dochádza pri zvýšení vnútrobrušného tlaku: pri kýchaní, pri kašli, pri smiechu, prenášaní ťažších bremien. Zdanlivá banalita však môže byť príznakom závažnejšieho ochorenia. Lekár – špecialista (urológ alebo gynekológ), môže určiť, o aký druh poruchy ide. Po viacerých vyšetreniach môže presne určiť, či ide „len“ o ochabnutie panvového dna, alebo je signálom choroby, ktorú treba liečiť zložitejšie, keďže samovoľný únik moču môže sprevádzať diagnózy ako diabetes mellitus, sclerosis multiplex alebo iné neurologické poruchy a podobne.

„Cvičenie má skôr  podporný význam, vhodné je hlavne pri stresovej inkontinencii. Využívajú sa Kegelove cviky, ktoré sú zamerané na posilnenie svalov panvového dna alebo na tréning močového mechúra,“ odporúča MUDr. P. Brenišin. „Prevencia má aj tu veľký význam. Pred dvíhaním ťažkých predmetov je potrebné sa ísť vymočiť, aby sa tieto predmety nedvíhali pri plnom mechúre. Dôležitý je pitný režim, predchádzanie a dôsledné riešenie infekcii močových ciest, zápalov pošvy a nezadržiavanie močenia, pri pôrodoch šetrené vedenie pôrodu.“

Pod odborným vedením gynekológa a urológa je možné stav samovoľného úniku moču výrazne zlepšiť, no napriek tomu až 50% pacientok pomoc nevyhľadáva a snaží sa dlhodobo riešiť svoj problém vlastnými silami. Inkontinencia sa so zvyšujúcim sa vekom zhoršuje, takže pacientka sa nakoniec k lekárovi aj tak dostane, avšak v momente, keď jej problém je už značný.

„Pacientky s problémom úniku moču by mali čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc na ambulancii gynekologickej urológie alebo na urologickej ambulancii. Aj tu platí, že čím skôr žena vyhľadá odbornú pomoc, tým skôr sa môže úplne zbaviť svojich problémov. Prax je ale taká, že ženy vyhľadávajú odbornú pomoc neskoro, pričom priemerná doba trvania ťažkosti je 6 mesiacov až 5 rokov,“ dopĺňa MUDr. P. Brenišin.