|
||||
![]()
Paprika bola jednou z najpopulárnejších okrasných rastlín španielskych kráľovských záhrad. Až koncom 18. storočia ju ľudia začali pridávať do jedla a stala sa tak obľúbenou aj v kuchyni.
Pestuje sa takmer na celom svete, má výborné liečivé vlastnosti. V ľudovom liečiteľstve je paprika známa ako liek proti horúčke, ochoreniam tráviaceho ústrojenstva, skorbutu, kožným ochoreniam či malárii. Podľa sexuológov prekrvuje močové cesty a zvyšuje tak citlivosť pohlavných orgánov. Je teda aj výborným afrodiziakom.
Zásobáreň céčka Paprika je neobyčajne bohatá na vitamín C. Väčšia pokryje dokonca odporúčané denné množstvo céčka. Plody červenej odrody ho obsahujú až dvojnásobne viac ako ich zelené kolegyne. Červená paprika je aj bohatým zdrojom betakaroténu. Či si vyberiete sladkú alebo ostrú, červenú, žltú alebozelenú, každá dodá dostatok tohtovitamínu. Spomaľuje škodlivé voľnéradikály, ktoré spôsobujú predčasné starnutie buniek a rakovinové bujnenie. Vitamín C chráni pred mnohými chorobami. Životne dôležitý je pre imunitný systém a funkciu bielych krviniek, ktoré napádajú mikroorganizmy. Paprika je bohatá aj na vitamíny B1, B2, S-metylmetionín, teda vitamín U, a kyselinu listovú. Je jedným z najdôležitejších antioxidantov.
Zdravá súčasť kuchyne Na našom jedálnom lístku by rozhodne nemala chýbať. Okrem vitamínu C obsahuje aj provitamín A, niacín, kyselinu listovú, vitamín E, draslík, horčík, vápnik, železo, zinok, jód. V rastlinnom farbive paprík je bohato obsiahnutý karotín, ktorý brzdí proces starnutia, chráni sliznicu, posilňuje bunky a podporuje zrak. Flavonoidy povzbudzujú krvný obeh, chránia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami a znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Paprika podporuje trávenie a chuť do jedla i tvorbu žalúdočnej šťavy. Pomáha pri žalúdočných a črevných infekciách. Chráni pred rozvojom zhubných nádorov. Je vhodná ako mierne preháňadlo. Používa sa aj pri zápaloch hrdla a pohrudnice. Chráni obehovú sústavu, zuby a ďasna. Je prospešná pre ľudí trpiacich dyspepsiou. Vhodná je aj ako prevencia rakoviny. Posilňuje obranyschopnosť organizmu. Blahodarne pôsobí na krvný tlak, upokojuje nervový systém a - spaľuje tuky.
Štípe, páli, horí Pálivú chuť v štipľavej paprikemajú na svedomí kapsaicianoidy, ktoré dráždia žalúdočnú a črevnú sliznicu. Prekrvujú ju a podporujú tak činnosť tráviaceho traktu. Zároveň pôsobia antibakteriálne. Rozširujú cievy, zabraňujú tvorbe krvných zrazenín a urýchľujú látkovú premenu. Stimulujú produkciu hormónov šťastia, endorfínov. Kým niektorí šľachtitelia sa snažia rozšíriť ponuku odrôd bez jeho obsahu, iní sa pokúšajú prelomiť rekord štipľavosti. Množstvo kapsaicínu v plode závisí od genetickej výbavy odrody. Ani jeho množstvo nie je v dužine rovnaké. Najpálivejšia je vnútorná blana plodu prechádzajúca do žiliek, na ktorých vyrastajú semená. Možno ste si na priereze štipľavých papričiek všimli, že farebná dužina prechádza smerom k stredu plodu do bielej farby. A tá je najpálivejšia. Ostrá paprika je výborná aj pri reumatických ťažkostiach. Posilňuje srdce, cievy, sliznice a krvný obeh. Dávajte si však pozor, aby ste jej nezjedli priveľa. Obsahuje totiž látky znižujúce zrážanlivosť krvi. Tie môžu vyvolať krvácanie z nosa alebo spomaliť hojenie rán.
Využitie v liečiteľstve Vďaka kapsaicínu sa paprika používa aj v liečiteľstve. Pomáha pri ochoreniach tráviaceho traktu. Upokojuje nervový systém. Spaľuje tuky a rozprúdi dýchacie cesty astmatikom. Zabraňuje tvorbe krvných zrazenín. Spomaľuje delenie rakovinových buniek. Kapsaicín zmierňuje bolesť, preto sa pridáva aj do hrejivých masážnych prípravkov, ktoré rozprúdia krv a stuhnuté svaly. Z papriky sa vyrábajú rôzne mastičky a iné prípravky proti reumatickým a nervovým bolestiam. ![]() ![]() |
||||
|