Aerobic pre dušu
Autor: Sofia
Aerobic pre dušu
 
Telo sa bráni, keď sa dostaneme do stresu. Najskôr začne vyplavovať stresové hormóny,  najmä adrenalín a noradrenalín. Zrýchli sa tep srdca, metabolizmus, dýchanie, zvýši sa napätie v svaloch. Organizmus je v takejto chvíli pripravený na boj alebo útek.

 

Organizmus nerozlišuje medzi fyzickou a psychickou hrozbou, preto môže spustiť alarm mnohokrát v priebehu dňa bez ohľadu na to, či proces spustilo nespravodlivé rozhodnutie šéfa, či fyzické ohrozenie. Ak ste pričasto vystavovaný stresovým situáciám, telo sa môže dostať do stavu chronickej bdelosti. Neprestajné stresové ataky môžu napokon poškodiť srdce, cievy i mozog. Ich škodlivým účinkom prakticky neunikne žiadna časť tela.

 

Pamäť a stres

Stres môžeme zvládnuť iba vtedy, keď sa naučíme rozlišovať medzi vecami,  ktoré môžeme ovplyvniť a tými, s ktorými nemôžeme urobiť nič.  Zmena myslenia nám pomôže oslobodiť sa od mnohých faktorov, ktoré nás okrádajú o energiu. V strese telo produkuje viac voľných radikálov, ktoré poškodzujú bunky. Pri chronickom strese často prudko stúpne krvný tlak a už zostane na vysokej hodnote. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko kôrnatenia ciev a pripravuje pôdu pre infarkt. Chronický stres oslabuje obranyschopnosť organizmu voči vírusom a riziko, že dostaneme chrípku stúpa až na 90 percent. Vystresovaní ľudia bývajú často chorí. Ak sa naučíte zvládať stres, pomôžete nielen telu, ale aj mysli. Pri vypätých stresových situáciách sa ťažie sústreďujeme a aj si ťažšie zapamätávame.

 

Upokojujúce činnosti

Zvíťaziť nad stresom sa celkom nedá. V boji s ním nie sme však celkom bez šance. Doktor Herbert Benson z Lekárskeho inštitútu pre telo a myseľ v Bostone, odporúča dve desať- až dvadsaťminútové antistresové prestávky počas pracovného dňa. Jeho druhým receptom je vykonávanie obľúbených  činností, napríklad háčkovať, pliesť, šiť, maľovať, pracovať v záhradke, pozorovať prírodu. Čím viac času im budeme venovať, tým menej času nám ostane na trápenie sa s vecami, ktoré nemôžeme zmeniť. Presvedčte sa, že každá pozitívna činnosť vykonávaná pravidelne prinesie ovocie.

 

Stres nie je na smiech

Humor je však jedným z najúčinnejších spôsobov, ako ho zmierniť. Tak ako sa potvrdil negatívny účinok stresu na organizmus, tak sa potvrdil pozitívny účinok humoru proti stresu. Smiech zvyšuje srdcový tep a krvný tlak ako pri aerobiku. Obidva potom klesnú na pôvodnú úroveň. Uvoľní sa svalové napätie, zvýši sa počet imunitných buniek. A precvičí sa dokonca aj mozog. Humor nám pomáha prežiť ťažkosti a uchovať si zdravý rozum. Dokonca sa hovorí, že veselí ľudia starnú pomalšie. Ak sa dokážeme v neveselých situáciách smiať, ľahšie prekonáme problémy i nepriazeň osudu. Lebo všetko zlé je predsa na niečo dobré. A všetko je tak, ako má byť. To je dávna a osvedčená pravda. Každý na to raz príde.

 

Grimasy v zrkadle

Psychiater doktor Christian Hageseth zase radí, aby sme robili pred zrkadlom grimasy,  ako keď chceme rozosmiať dieťa. Prečo? Lebo tvár neprestajne vysiela do mozgu správy o tom, ako sa cítime. Ak trafíme ten správny výraz tváre, podarí sa nám presvedčiť mozog o tom, že sa cítime lepšie, ako je to v skutočnosti. Vhod prídu aj veselé figúrky a iné humorné rekvizity, napríklad srdiečkové okuliare. Stačí si ich nasadiť a pozrieť sa hoci do spätného zrkadielka v aute, keď uviaznete  v dlhočiznej kolóne. Napätie odľahčia aj veselohry, romantické komédie, rodinné seriály, animované filmy. A aby ste mali veselú literatúru v prípade potreby k dispozícii, urobte si v knižnici veselú poličku. V prípade, že oprášite niektorú z veselých detských veršovaniek, garantujeme vám, že výborne pobavíte seba aj svoje okolie.

 

Prívetivé potraviny

Stres nás pripravuje o poriadnu dávku sérotonínu. Môžeme to zmierniť napríklad potravinami bohatými na zložené sacharidy. Práve tie podporujú tvorbu sérotonínu. Doprajme si celozrnné pečivo, cestoviny. Aj nedostatok tekutín spôsobuje vyčerpanie, bolesť hlavy a je pre organizmus stresujúcim elementom. Dehydratácia zasahuje najskôr mozog aj preto, že voda tvorí tri štvrtiny jeho hmotnosti. Stres môžeme odplašiť, respektíve zmierniť hoci celozrnným rožkom.  Dôraz na jedenie celozrnnej potraviny kladieme  preto, lebo ju organizmus trávi pomalšie. A pomalšie trávenie znamená, že sa jedlo nepremení na tzv. rýchly cukor v krvi. Dôležité je to preto, lebo v strese krv obsahuje viac cukru ako zvyčajne a ďalší už nepotrebuje. Odborníci neodporúčajú „liečiť“ stres nápojmi obsahujúcimi kofeín, lebo vyvoláva produkciu stresových hormónov. Káva a kolové nápoje stres ešte zintenzívňujú.

 

Príjemné prostredie

Stres môžeme zmierniť aj miernymi úpravami na pracovisku a najmä doma. Predovšetkým potrebujeme čo najviac prirodzeného svetla. Výskumy preukázali, že priveľa času pri umelom osvetlení môže narušiť náš biorytmus a zvýšiť únavu a stres. Denné svetlo je nielen prirodzenejšie, ale vďaka nemu získavame reálne informácie o čase, o počasí. Výborné je, ak máte spálňu orientovanú na východnú stranu. Ranné slnko vás pozitívne naladí a pocítime prílev novej energie. A sviečky si nemusíte šetriť iba na výnimočné príležitosti. Vyskúšajte, akú moc má teplé mäkké svetlo sviečky. 

 

Svieža kytica

Zvláštnu moc nad nami majú aj vône. Medzi upokojujúce patrí vôňa levandule. Mydlá, oleje, sviečky s touto prírodnou vôňou naplnia priestor okolo vás pohodou. Odľahčiť prostredie pomôže aj veľké upratovanie. So starými nepotrebnými vecami nemajte zľutovanie. Tým, že vyčistíte svoj byt, pracovný stôl, sa zbavíte starých škodlivých nánosov. Zlikvidujte usušenú kyticu z promócie, z narodením a nahraďte ju živými kvetmi. Živá príroda je nositeľkou pozitívnej energie a poslom pokoja.

Kategória: Alternatíva