Malťania sú milí, priateľskí, tolerantní a zvedaví. Charlie, majiteľ krčmičky s hrdým názvom Crystal Bar  v meste Mdina, bývalom hlavnom meste, uvarí kávičku do pohára nápadne pripomínajúceho totalitný pohár od horčice, pridá cukor aj mlieko podľa želania a kávičku ešte pomieša. Z rúry vyberie čerstvo upečené pastici, koláčiky z lístkového cesta plnené syrom alebo hrachom, a medzi rečou vyzvedá, odkiaľ ste. Bezzubí starci vo vyťahaných svetroch a vyblednutých sakách prerušia debatu a načúvajú. Aj mladý pánko v tmavom obleku a bielej košeli odtrhne oči od novín. Starčekovia pokyvkajú hlavami, usrknú zo svojej kávičky za štyridsať centov a pokračujú v debate. Hoci je december, vonku je ako u nás na jar. Slnko príjemne hreje, kvitnú kvety, tráva má nádhernú zelenú farbu. V okamihu sa však priženú tmavé mračná a ak nemáte dáždnik alebo pršiplášť, zmoknete do nitky. Od septembra do marca si Malťania užijú dažďa do sýtosti. Zato v lete nespadne ani kvapka. A aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na Malte darí svadobnej turistike. Najmä páriky z Anglicka si tu užívajú svadobné radovánky. Cítia sa tu takmer ako doma. Malta patrila v minulosti pod anglickú správu, čo pripomínajú niektoré pamiatky a pamätníky, autá jazdiace po pravej strane a angličtina. Hovorí ňou každý, s maltčinou, ktorá obsahuje veľa arabských prvkov, sú rovnocennými jazykmi. S Angličanmi spája Malťanov ešte aj kuchyňa. Skutočne vynikajúco pripravujú králika. Určite si na ňom pochutíte.   

Vybabrali s čertom  

Malta je katolícka krajina. Jej obyvatelia sú verní učeniu rytierov Rádu svätého Jána Krstiteľa, ktorí sa tu usadili v roku 1530. Vďaka nim sú ostrovy aj dnes bohaté a Malťania príkladní kresťania. K pravidelným nedeľným rituálom maltskej rodiny patrí návšteva kostola a spoločný obed. Kostolov majú požehnane - okolo 370. Vynikajú bohatou výzdobou a veriacich v nich neoziaba. Aj v decembri je v nich príjemná klíma. Malta má v roku takmer 300 slnečných dní a ani v zime teplota neklesne pod bod mrazu. Určite si nenechajte ujsť prehliadku chrámu sv. Jána Krstiteľa vo Vallette. Na jeho výzdobu použili okrem iného aj 24-karátové zlato.  V chráme môžete vidieť originál od talianskeho maliara Michelangela Caravaggia, ktorý na Malte určitý čas žil a stal sa aj maltským rytierom. Kostoly na Malte sa vyznačujú jednou zvláštnosťou. Na každom chráme umiestnili stavitelia dvoje hodín. Jedny ukazujú správny čas a o druhé akoby sa nik nestaral. Idú si, ako sa im zachce. Nie je to nedbajstvo kostolníka, ale zámer. Nesprávny čas vraj ukazujú preto, aby zmiatli čerta. Nepríde včas na pobožnosť a nemá príležitosť navádzať veriacich na zlé veci. Zrejme to funguje. Svedčí o tom viacero faktov. Silná kresťanská tradícia nepripúšťa umelé prerušenie tehotenstva. A donedávna tu nepotrebovali ani rozvodových právnikov. Nie však preto, že by všetky manželstvá klapali, Malťania boli verní manželia a Malťanky spokojné manželky. Občianske právo jednoducho rozvod neriešilo, lebo čo Boh spojil... Väčšina vydatých žien nechodí do práce. Avšak z iného dôvodu, než že by túžili obetovať sa rodine. Mnohé ženy by sa rady zamestnali, ale čo s deťmi? Škôlky fungujú iba do dvanástej a o malých školákov sa po vyučovaní tiež treba postarať. Paradoxne pracovať môžu iba ženy vo vyšších pracovných pozíciách, teda s vyšším príjmom. Tie si môžu dovoliť platiť k deťom opatrovateľku. Muži sa teda musia poriadne obracať, aby zabezpečili svojej rodine potrebný štandard. Zväčša majú dve zamestnania. Cirkevné školy sú na Malte veľmi populárne. Stane sa, že počet prihlásených detí prevyšuje kapacitu školy. V takom prípade napíšu mená detí na ceduľky a verejne losujú pred farským úradom. Žiadna protekcia údajne nepomôže. Ak sa na dieťa šťastena neusmeje, ostáva ešte štátna alebo súkromná škola. Povinná školská dochádzka trvá desať rokov, žiaci nosia uniformy.

Obri a megastavby

3D filmy pozná každý, ale boli ste už v kine, kde beží 5D film? Vo Vallette na Old Bakery Street sa pohodlne usadíte, dáte si špeciálne okuliare a začnú sa diať zvláštne veci. Pri projekcii filmu o maltských dejinách sa nielenže ocitnete v inom svete, ale pri výbuchu bomby sa vaše kreslo začne kývať, hady z plátna sa otrú o vaše členky, rozbúrené more vám uštedrí pár kvapiek... Keď v sále rozsvietili, nechcelo sa mi ešte vstať, potrebovala som chvíľu, aby som sa vrátila do 21. storočia a v príjemnej kaviarničke pri maltskej káve som pozorovala súčasný život. Keby ste dostali chuť na maltskú kávu, dajte do hrnčeka so studenou vodou 2-3 klinčeky, lyžičku mletej škorice. Keď voda zovrie, zalejte kávu a pridajte ešte trochu anízu. V uliciach Valletty ani iných miest nevidieť žobrákov, bezdomovcov. Žobrať a bezprizorne sa potulovať je tu zakázané. Ak predsa niekoho prichytia, muža odprevadia do mužského kláštora a ženu do ženského kláštora. Malťania sú veľmi empatickí a zhovievaví. Do prístavu Cirkewa, odkiaľ sa vydávajú trajekty z ostrova Malta na ostrov Gozo, každý deň prichádza asi päťdesiatročný muž a celý deň usmerňuje cestujúcich, akoby to mal v pracovnej náplni. On tu však nie je zamestnaný. Trochu je čudný, ale nie nebezpečný, nik ho nevyženie. Keby neprišiel, miestnym by chýbal. Ostrov Gozo je druhý najväčší obývaný ostrov. Život tu plynie pokojnejšie. Gozania sú silní lokálpatrioti. Odchádzajú do cudziny za prácou, ale na staré kolená sa mnohí do rodiska vracajú. Práve tu sa nachádzajú dva najstaršie chrámy. Ggantija Temples je v zozname kultúrneho svetového dedičstva UNSCO. Vek stavieb odhadujú archeológovia na viac ako 5 500 rokov. Znamená to, že sú staršie ako egyptské pyramídy či stavby v Stonehengene. Na území Malty sa nachádza okolo dvadsať takýchto chrámov. Sú ako prízraky. Nik nevie, kto ich postavil, lebo v ich okolí sa nenašli stopy po ľuďoch, ktorí ich stavali. Legenda hovorí, že kamene, niektoré vážili až 50 ton, nosili v noci na hlavách obri. Napokon Ggantija znamená obor. Vedci vypočítali, že na stavbe muselo pracovať okolo 7-tisíc ľudí. Chrámy zohľadňujú astronomický kalendár. Otvorená je aj otázka, na čo chrámy slúžili. Možno sa domnievať, že sa tu konali obetné rituály na počesť matky Zeme a plodnosti. Chrámy Ggantija Temples sú na prekrásnom mieste. Poskytujú úžasný výhľad na more a archeológom priestor na úvahy.

Živé múzeum

Malta je veľká historická kniha. Ulice, domy, paláce pôsobia tak, akoby si ich pôvodní obyvatelia iba niekam odskočili. Niektorí šľachtici a majitelia historických budov ich sprístupňujú verejnosti. Urobil tak v centre Valletty aj markíz Nicholas de Piro, ktorý je deviaty markíz rodu de Piro. Vyše sedemdesiatročný príjemný pán, ktorý sa zaoberá dejinami a vydáva o dávnych dobách svedectvá, niekedy sám sprevádza turistov po dome a s úžasným espritom rozpráva nielen o členoch svojho rodu, ale aj o predmetoch, obrazoch, knihách. Jeho predkovia boli členmi rádu maltských rytierov. Jeho podoba s mužom v uniforme maltského rytiera na jednom z obrazov je očividná. Na priamu otázku, či je to on, neodpovedal, ale zaviedol reč na inú tému. Určite nie z obavy, skôr zo skromnosti. On i jeho manželka veľa robia pre charitu a aj to je znak toho, že podoba s mužom na obraze nie je náhodná.

Malta je skutočne čarovná ostrovná krajina. A hoci nemá rieky, jazerá, lesy, príťažlivá je aj pre filmárov. Práve tu vznikali napríklad filmy Angelika, Polnočný expres, Tigrie oči, Gróf Monte Christo či Da Vinciho kód.