História mesta Gaziantep je dlhá a rozmanitá ako história celého Turecka. Zastavil sa tu snáď každý, kto prechádzal z východu na západ či naopak. Od Peržanov, cez Alexandra Veľkého, Arabov, Seldžukovcov až po Osmanov. Každý tu zanechal niečo a vďaka tomu vyrástlo z Gaziantep jedno z najobľúbenejších miest východného Turecka. Nad mestom sa vypína mohutná kamenná Citadela pod ktorou sa vo svojich obchodíkoch krčí niekoľko remeselníkov. Pravidelne udierajú do železa, aby pod ich rukami vznikli nádherné kovové stojany, svietniky, stolíky či malé ozdobné predmety. Čajovne sú zatiaľ poloprázdne, ale to sa k večeru zmení. Architektúra mesta pripomína splynutie sýrskej s tureckou, pretože mešity či medresy sú často ozdobené striedaním bielych a čiernych pásov. Obľúbenosť Gaziantep si človek uvedomí v jeho bazároch. Neskutočné množstvo uličiek sa prepletá medzi sebou a zovšadiaľ sa ozývajú hlasy predavačov a nakupujúcich. Každý zjednáva, baví sa, snaží sa zraziť cenu o nejakú tú líru, ale napokon sa to vždy podarí k spokojnosti oboch strán. Na jednej z ulíc stojí podnik s menom Imam Cagdas. Podnikov, cukrárni či reštaurácii je v Gaziantep dosť, ale ak sa bavíme o Imam Cagdas, tak hovoríme o kúsku neba, ktorý nejakým spôsobom spadol na zem. Vo vnútri sa rozlieva sladkastá vôňa pripravovanej baklavy a stoly zaplnili všetky vekové kategórie. Toto je to miesto, odkiaľ pochádza najlepšia baklava na svete. Prezidenti krajín, ktorí navštívia Turecko často dostanú balíček sladkostí priamo odtiaľto. Ako zistiť, že baklava je čerstvá a pripravená pred pár minútami? Stačí si ju dať do úst a započúvať sa do toho ako sa na jazyku pomaličky rozpúšťa a praská. Ústa sa zaplnia podmanivou chuťou pistácii, medu, orieškov a tenučkého cesta. Človek sa stane závislým už po prvom súste. S úsmevom na tvár potom objavuje ďalšie krásy mesta. Jeho moderná časť by sa kľudne mohla rovnať európskym veľkomestám. Čisté, upravené bulváre, obchody, butiky, reštaurácie, stovky ľudí chodiacich sem a tam. Našťastie tu nechýba ani chaos východného Turecka v podobe trúbenia, taxíkov, mikrobusov, áut či motoriek. Spoza rohu sa vinie vôňa korenín, čaju, sušených kvetov, byliniek a o pár krokov pripravujú šťavnatý kebab. Hladní do Gaziantep nechoďte. Zaujímavým monumentom je aj niekdajší kostol prerobený na mešitu Kurtulus Camii. Presne tak sa tu totiž striedali náboženstvá. Príjemne splynutie sakrálnej architektúry a malý parčík pod stromami prilákal niekoľko dedkov, ktorí sa utiahli do tieňa. Neďaleko stojaca mešita Eyuboglu Camii zase zláka svojou symetriou v podobe oblúkov a čierno-bielych striedajúcich sa pásov na stenách. Konečne opadla horúčava a tak sa ľudia podvečer vyberú do čajovní, podnikov, reštaurácii, len tak si posedieť, pozhovárať sa a napokon zakončiť deň sladkou baklavou.

FOTO:  Tomáš Kubuš