Aj napriek tomu, že má indické mesto Agra veľké množstvo pozoruhodných pamiatok, najznámejší je symbol celej krajiny, Tádž Mahál. Nenájde sa azda človek, ktorý by bol v Agre a nezastavil sa pri krásnej mramorovej hrobke, ktorej cibuľovitá kupola vyrastá nad zástavbu mesta, aby dala všetkým o sebe vedieť. Ani by nemusela, pretože aura toho miesta je natoľko silná, že Vás dokonale pohltí.

Za kráľovskou bránou, ktorá je tiež sama o sebe umeleckým dielom, sa vám odrazu odkryje pohľad, ktorý rozbúcha každé srdce. Tmavá chodba sa odrazu naplní svetlom a na konci záhrady stojí Tádž Mahál. Nefascinuje len svojou architektúrou, na ktorej sa skĺbili moslimské prvky s tými domácimi, ale fascinuje aj príbehom,ktorý sa skrýval za celou stavbou.

Kým iní panovníci mali niekoľko manželiek či konkubín a každej z nich sa venovali, tak Šáh Džahán mal oči len pre svoju milovanú ženu Mumtaz. Nikdy by si nebol pomyslel, že by sa jej duša mohla pri pôrode ich spoločného dieťaťa vytratiť z tela, no osud to zariadil tak, že ďalšieho spoločného potomka sa nedožili a Mumtaz zomrela. Šáh Džahán sa preto rozhodol postaviť stavbu, akú tento svet  ešte nikdy nevidel. Tádž Mahál je krajší než akýkoľvek obrázok, na ktorom je odfotený, či namaľovaný. Je ako kus neba prineseného na zem, ako časť rozprávky, ktorá sa neustále opakuje, a za všetkým sa pritom skrýva tá obyčajne neobyčajná láska.

Domáci Indovia prichádzajú k hrobke, robia si spoločné fotografie, Indky vo farebných sárí pripomínajú tanečníčky z bollywoodskych filmov a samozrejme nechýbajú ani zahraniční turisti.

Stredom záhrady  fontána strieka vodu a priamo na nej  postavili kamennú plošinu, odkiaľ je na celý Tádž Mahál perfektný výhľad. Niektorí si našli miesto v tieni stromov a kochajú sa pohľadom  na pamiatku a iní k nej pomaličky kráčajú. Mešita pri nej  stále funguje a tak sa v nej schádza niekoľko moslimov k modlitbe. Dnu do monumentálnej mramorovej hrobky sa vchádza schodmi a človek sa ocitne priamo uprostred.

Steny kedysi skrášľovali drahokamy a  polodrahokamy,  vsadené priamo do nich, ako klenoty na kráľovskej korune. V strede odpočíva kráľovná Mumtaz a vedľa nej je hrobka Šáha Džahána, ktorý zomrel o pár rokov neskôr. Posledné roky života strávil v domácom väzení a jeho jediným prianim bolo, aby mal z okna výhľad na Tádž Mahál,  a aby ho pochovali vedľa jeho ženy.

Vzadu za Tádž Mahálom sa pomaličky vinie rieka Jamuna a v diaľke vyrastá z mesta Červená pevnosť, niekdajšia rezidencia mogulských vládcov Indie. Človek by pri odchode najradšej cúval, pretože chce, aby mu pohľad na kus bieleho mramoru rezonoval v pamäti čo najdlhšie.

Nemusíte mať strach, zážitok z Tádž Mahálu je natoľko silný, že nikdy nezmizne, ani nevybledne. 

FOTO: Tomáš Kubuš